skutočnosti je odľahčený hubovitou výplňou rohoviny so vzduchovými komôrkami. Ďalšou zvláštnosťou zoborožcov je, že samička počas sedenia na vajíčkach a počas kŕmenia mláďat sa nechá dobrovoľne zamurovať v hniezde.

V Afrike a južnej Ázii žije 54 druhov zoborožcov. Až na jeden stepný druh sú to všetko stromové vtáky. Dorastajú strednú až značnú veľkosť. K najväčším zástupcom čeľade patrí zoborožec dvojrohý, dorastajúci dĺžku 130 až 150 cm. Má havranie čierne perie, len cez krídla a chvost idú žiarivo biele priečne pásiky. Zobák a krk sú jasne oranžové. Krídla má krátke a zaokrúhlené, podobne ako iné stromové vtáky. Veľmi pôsobivý je za letu, keď jeho krídla vydávajú silný dunivý zvuk, prenikajúci cez koruny stromov, hoci vtáka nevidno. Mimo čas hniezdenia zoborožce lietajú v kŕdľoch a správajú sa hlučne. Ich hlas pripomína štekanie a bučanie, patrí medzi známe hlasy orientálnej džungle.

Zoborožec dvojrohý žije v západnej Indii až po Himaláje a Indomalajziu. Hniezdi vysoko v stromových dutinách, často vyše 30 metrov nad zemou. Hniezdnu dutinu si však nedokáže vydlabať, je odkázaný na hotovú, ktorú vyhĺbili iné živočíchy, napríklad divé včely. Len vyčistí prázdnu dutinu od nežiadúcich substrátov, hniezdo však nezvykne vystielať. Keď samička nakladie 2 5 vajíčok, spolu s partnerom zamuruje vletový otvor pomocou ílu a práchnivého dreva, ktoré pospájajú vyvrhnutým obsahom žalúdka a vlastným trusom. Ostane len úzka štrbinka, cez ktorú uväznená samička môže prestrčiť len zobák. Tento nezvyčajný spôsob hniezdenia je ochranou pred nepriateľmi stromovými hadmi a opicami. Počas sedenia na vajíčkach je samička istý čas takmer bez peria, čo je výhodné v prehriatom prostredí zle vetraného hniezda. Kým mláďatá spola nevyrastú, všetka zodpovednosť za prísun potravy pre nich a pre samicu leží na samcovi. Ten k hniezdu prilieta denne až dvanásťkrát. Prináša ovocie, najviac figy, denne až stovku. Nosí aj iné plody, ktoré v jeho hrvole ostávajú takmer neporušené. Jedálniček uväznenej družky občas obohatí o stromovú jašteričku či gekona. Mláďatá zásobuje hmyzom, lebo potrebujú proteiny, ktoré v plodoch chýbajú. Podobne sa často správajú tiež iné semenožravé a plodožravé vtáky, napríklad naše sýkorky.

Keď majú mláďatá zoborožca dvojrohého päť týždňov a ich nároky na kŕmenie príliš narástli, matka opúšťa hniezdo, aby druhovi pomáhala s kŕmením. Hneď ako vyletí von, vchod opäť starostlivo zamuruje. Rodičia nosia potravu dovtedy, kým mláďatá natoľko nezosilnejú, že sú schopné lietať a opustiť hniezdo.

Uhynutie samca počas starostlivosti o mláďatá má tragické následky. Hladujúca samica sa síce vyslobodí z hniezda, avšak má v dôsledku dočasnej straty peria znížené letové schopnosti a nedokáže potomkom zabezpečiť dostatok potravy. Mláďatá zahynú hladom.

Existenciu zoborožca dvojrohého v súčasnosti ohrozujú pytliaci, ktorí tieto vzácne vtáky lovia hlavne kvôli ich zobákom pripomínajúcim slonovinu a stredným chvostovým perám.