informáciami. Vedúci odboru životného prostredia (OŽP) na Okresnom úrade (OÚ) v Prešove Marián Harčarík dodržal slovo a hneď ráno nás informoval o dôvodoch vydania povolenia na výrub dokonca 160 stromov. Rozhodnutia boli dve. O výrub desiatich topoľov v katastri obce Kapušany požiadal starosta obce Ján Pribula, čo nás prekvapilo. Najmä preto, že včera s nami o tom vôbec nechcel hovoriť a stroho zložil telefón.
"Povolenie na tých desať stromov sme vydali ešte v októbri roku 2000. Dôvodom bolo to, že topole čierne, ktoré už mimochodom mali rubný vek, deštruovali hraničný múrik medzi družstevným a súkromným pozemkom. Zároveň sme žiadateľovi, teda obecnému úradu, uložili povinnosť vysadiť v lokalite náhradnú výsadbu, konkrétne vŕbové koly," povedal nám M. Harčarík.
O druhé povolenie na likvidáciu 150 stromov požiadalo Poľnohospodárske družstvo (PD) v Kapušanoch a malo na to vážne dôvody. Ako uviedol vedúci odboru OŽP, obhliadku vykonali spoločne so zástupcami Povodia Bodrogu a Hornádu. Zhodli sa v tom, že stromy staré 25 až 30 rokov narušili meliorizačný kanál, ktorý sa pre stromy nedal pravidelne čistiť a voda zbytočne zalievala polia. Ďalším dôvodom boli malé výnosy zo zatienenej ornej pôdy, ale aj to, že opadané lístie znehodnocovalo oziminy. Do 15 metrov od stromov sa za posledné roky nedala pôda obrábať.
"Družstvo je povinné do troch mesiacov od výrubu vysadiť štyristo kusov vŕbových kolov ako náhradnú výsadbu vo vzdialenosti troch metrov od seba. V rozhodnutí sme zároveň uložili podmienku, že družstvo zabezpečí dohodu s Povodím Bodrogu a Hornádu o predaji drevnej hmoty," dodal M. Harčarík.
Oslovili sme aj predsedu PD Kapušany Vladimíra Palšu. Ten sa najprv bránil, že ide o vnútorné záležitosti družstva, ale napokon nám na otázky odpovedal. Pripomenul, že jedným z dôvodov bolo aj ohrozovanie bezpečnosti traktoristov. Obávali sa, že podobne ako konáre stromov padali na stĺpy s elektrickým vedením a prerušili dodávku elektriny, mohli padnúť aj na traktor. Zaujímalo nás, rovnako ako čitateľov, ako naložia s guľatinou. Veď takých 150 starých stromov nie je ani zanedbateľné množstvo, ani lacná surovina.
"Nech sa každý stará o seba. Ľuďom dnes nikto nevyhovie. Za posledné roky som preinvestoval so svojimi ľuďmi 50 miliónov korún na rozvoj družstva a tých zopár stromov nás z biedy nevytrhne. Ale pýtate sa, odpoviem. Využijeme ich. Drevo dáme na gáter a použijeme, veď robíme ešte rekonštrukciu piatich maštalí. Surovinu potrebujeme aj na zvernicu pod hradom, na záchytné zariadenia, stĺpiky, kŕmidlá a podobne. Ročne sme nútení kupovať okolo 100 až 150 kubíkov dreva na rôzne opravy," vysvetlil predseda Vladimír Palša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
