koncentrácie osídľovania a ďalší dynamicky rozvoj Kremnice. Prvé písomné záznamy dokazujúce existenciu Kremnice sú zo 14. storočia
V roku 1328 kráľ Karol Róbert z Anjou udelil "hosťom" - minciarom z Kutnej Hory koncentrovaným v Kremnici osobitne privilégia, ktoré podporili intenzívny rozvoj osady. V tých časoch bola Kutná Hora nielen centrom ťažby zlata a striebra, ale tiež sídlom Kráľovskej mincovne Českého kráľovstva. Krátko po príchode minciarov sa začali raziť prvé mince - maďarské groše - rok 1329. O osem rokov neskôr rozšírilo produkciu mincovne razenie zlatiek. Tie sa stali známymi ako Kremnické dukáty. Mincovňa bola povodne postavená v doline Colner, severne od Kremnického námestia, na mieste, ktorému sa v stredoveku hovorilo "im alten Kammerhof". Už v roku 1329 sa v nej razili strieborne groše a v roku 1335 zlate dukáty a strieborne denáre. V 15.storoci z bezpečnostných dôvodov počas husitských vyprav prelozili časť mincovne do opevnenej časti mesta, kde stojí dodnes
Mesto sa rozrastalo súčasne s budovaním hradu. Niektoré časti, napríklad márnica, bašty a prvé múrové opevnenia, existovali už predtým ako Kremnica získala mestské privilégia; slúžili nie len ako náboženské centra pre miestnych ľudí, ale pravdepodobne aj pre utečencov počas vojen.
Mestské opevnenia postavene v rokoch 1405 a 1426 posilnili pevnosť hradu. Bol postavený dvojloďový kostol Sv. Kataríny a márnica. Radnica, hodinová veža, vstupná veža ako aj mnohouholníková bašta sa datujú z 13. až 14. storočia. Hrad bol prvou rezidenciou Chamberlaina, vysokého kráľovského správcu a zástupcu kráľa.
Prosperita mesta v 14. storočí je dokumentovaná jeho rapídnou expanziou. Mesto sa rozkladalo až po Špitalský kostol Sv. Alžbety postavený v roku 1382.
Neuspokojivá situácia spôsobená chudobným ekonomickým produktom v dôsledku zníženia ťažby, nasledovaný sociálnymi nepokojmi a niťou tureckých nájazdov bola zhoršená aj rozsiahlym požiarom v roku 1560. Vyhorel nielen hrad, ale aj 1/3 mesta.
Až v poslednej tretine 16. storočia mešťania zrekonštruovali svoje domy. Nemilosrdná protireformačná politika Habsburgovcov bola v Kremnici jasne viditeľná; v jej duchu bol zrekonštruovaný druhý najväčší komplex budov oproti mincovni.
Typická baroková tendencia dať určitej architektonickej práci dominantné postavenie v okolitej krajine sa prejavila pri rekonštrukcii malého kostola - Kalvárie - postavenej na kopci nad mestom a kaplniek pozdĺž prístupovej cesty. Ale ani velkolepa baroková kultúra neoživila vznešenosť a majestátnosť mesta, ktorej sa tešilo v stredoveku, časoch "Zlatej Kremnice". Morový stĺp zasvätený sv. Trojici bol postavený v barokovom štýle podľa návrhu Dionýza Stanettiho, v rokoch 1756 až 1772. Sochy svätých patrónov baníkov a ochrancov pred morom stoja na dvojposchodovom a trojstrannom podstavci.
Podobne ako iné banícke mesta v hornom Maďarsku, aj Kremnica strácala postupne na dôležitosti a niekdajšie rušné mesto sa stávalo provinčným.
Počas zemetrasenia v roku 1880 bol kostol na námestí vážne poškodený a neskôr sa zrútil. Kremnicky mešťania preto neskôr zamerali svoju pozornosť na hradný kostol Sv. Kataríny, ktorý mal nahradiť zrútený kostol a zrenovovali ho v gotickom štýle. Kompaktne postavene domy na námestí boli poškodené ohňom na konci 2. svetovej vojny. Po požiari museli byť domy na celej severnej strane a 1/3 východnej nahradené novými stavbami; našťastie, tieto nezasahujú významne do historického okolia. Hoci rozvoj Kremnice po vojne nechal najstaršie časti mestského jadra takmer nedotknuté, ostatné časti absolvovali mnoho významných zmien.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
