výškou málokedy klesá pod 1000 metrov. Jednou z turisticky najatraktívnejších častí je oblasť Kojšovskej hole, dobre známej najmä lyžiarom.

Začiatok túry sme umiestnili do Mníšku nad Hnilcom (419 m), kam sa najlepšie dostanete vlakom cez Kysak a Margecany. Zo železničnej stanice vás vyvedie zelená značka cez ulice tohoto starého spišského mestečka až na lúky nad ním. Od začiatku stúpate, najskôr mierne cez brezové hájiky, aby ste úvozom vošli do vysokého lesa a pomerne náročným, tiahlym výstupom získavali výškový meter za metrom. Nachádzate sa v hustých, hlbokých lesoch s množstvom zveri. Znalcov prírody zaujme najmä početné zastúpenie pôvodných drevín - jedlí a javorov. Postupne sa stáčate doľava a po záverečnom náročnom výšvihu sa dostanete do otvoreného terénu horskej poľany. Odbočíte prudko doľava a v miernom stúpaní traverzujete vrchol Hutnej hole (1094 m), ktorý je priamo pred vami. Vystúpite až na nevýraznú kótu, odkiaľ opäť už lesom klesnete do plytkého sedla. Z tohoto miesta sa začína záverečný výstup na vrchol Kloptane. Čaká vás približne 150 výškových metrov stúpania lesom, ktorého hustota i výška sa postupne znižuje. Záver absolvujete na území Národnej prírodnej rezervácie, ktorá chráni zaujímavé, klimaticky formované vrcholové porasty Kloptane so zastúpením buka, jedle, javora horského a vzácne aj tisu. Samotný vrchol Kloptane (1153 m) vám ponúkne možnosť porozhliadnuť sa najmä na okolité vrcholy Volovských vrchov, susedný hrebeň Hnileckých vrchov, ako aj na juh, kde sa rozprestiera Slovenský kras. Pred sebou vidíte aj cieľ túry - Kojšovskú hoľu. Ak ste si dostatočne vydýchli z náročného výstupu, ktorý by mal podľa zdatnosti trvať dve a pol až tri hodiny, pokračujete v pochode smerom na juhovýchod po červeno označenej hrebeňovke. Najskôr zostupujete čučoriedkovou hoľou, neskôr nízkym smrekovým porastom, až sa dostanete do hustého lesa, prerušovaného občas malými poliankami. Vcelku príjemný úsek vám "okorenia" jedine kmene stromov a konáre, ktoré ležia krížom cez chodník po ťažbe a miestami aj chýbajúce značky, ktoré boli kedysi na vyrúbaných stromoch.... Tesne pred sedlom Tri studne (Trohanka, 969 m) vás čaká lahôdkový úsek takmer po vrstevnici cez nádherný bukovo - jedľový vysoký les. Pri smerovníku na Troch studniach je ideálne miesto pre dlhšiu, trebárs obedňajšiu pauzu. Jednak je tu udržiavané pekné ohnisko s lavičkami, ale predovšetkým asi dve minúty poniže sedla po značke výdatný prameň výbornej vody. Z Kloptane by ste mali na toto miesto dôjsť pohodlne za hodinku a štvrť, hodinku a pol.

Oddych sa vám zíde, lebo na vás čaká pomerne náročné naberanie výšky. Najskôr zmiešaným, neskôr hustým smrekovým lesom vás povedie chodníček poriadne divokým krajom, ktorý je však, bohužiaľ, najmä v poslednej dobe doslova bezhlavo devastovaný a vyrúbavaný. Aj preto vám okrem prudkého výstupu znepríjemňujú život kmene nahádzané krížom cez sotva viditeľný chodník, pomedzi ktoré treba v už aj tak dosť náročnom teréne kľučkovať a prekračovať ich. Asi hodinové stúpanie vás vyvedie až tesne pod vrchol Bieleho Kameňa (1134 m). Tu, na križovatke značených chodníkov sa hrebeň položí a v miernom stúpaní vás vedie krásnym vysokým smrekovým lesom s machovým kobercom v ústrety cieľu. Prejdete okolo pamätníka a po asfaltovej ceste prídete ku známej turistickej chate Erika. Tu sa možno občerstviť a po žltej značke v hôľnatom a veľmi atraktívnom prostredí pokračovať až na vrchol Kojšovskej hole (1246 m). Za dobrého počasia na vás čaká fantastický výhľad z kategórie "polslovenských". Pred vami defiluje okrem Slovenského Rudohoria aj Branisko, Tatry, Slovenský kras, Šarišská vrchovina, Slanské vrchy, Čierna Hora - no, jednoducho plastická mapa ako na dlani. Z Mníška až na Kojšovskú hoľu by vám to malo trvať približne šesť až sedem hodín čistého času chôdze. Zostupových možností sa núka viac, najjednoduchšie však bude zbehnúť od chaty Erika za poldruha hodiny do Zlatej Idky (659 m), odkiaľ sa autobusom dostanete pohodlne do Košíc. Na absolvovanie túry potrebujete jeden voľný deň, štandardnú turistickú výbavu, aspoň priemernú kondíciu a schopnosť orientácie. Nezabudnite si pribaliť mapy - odporúčame obligátne päťdesiattisícky z VKÚ Harmanec č. 125 Volovské vrchy - Krompachy a č. 136 Volovské vrchy - Košice.