univerzálnym spevom, všestranne využiteľným v akomkoľvek hudobnom žánri. Táto pani speváčka sa v novom roku po prvýkrát ukázala v Košiciach pri príležitosti svojho vystúpenia na plese Technickej univerzity. Krátko pred vstupom "na pľac" sme jej položili niekoľko otázok.

Vrcholí plesová sezóna, ktorej sa často profesionálne zúčastňujete. Ste klasický plesový typ i v súkromí?

"Som absolútne antiplesový typ. Dúfam, že nemusím vysvetľovať prečo. Človeka to veľmi rýchlo prejde, keď sa neustále musí pracovne pohybovať v spoločnosti, nahodený v kostýme. Keď spievam, tak sa aj bavím, preto nemám potrebu si zábavu vyhľadávať navyše i niekde inde."

Takže keď spoločnosť, tak len veľmi úzka, v kruhu rodiny a najbližších priateľov?

"Asi tak. Ja som viacmenej, ako sa dnes hovorí - žienka domáca, hahaha. Nevadí mi to však, práve naopak, ja sa z toho teším, že môžem vychutnávať pohodlie práve doma. Veľmi dobre sa tiež viem uvoľniť napríklad u mojej sestry, keď ma občas pozve k sebe do Šaštína."

Váš spevácky prejav je čoraz vyzretejší. Z tohto hľadiska sa dá povedať, že vek vám hrá do karát. Cítite sa vzhľadom na svoje veľké hlasové možnosti dostatočne vyťažená?

"Myslím, že by to mohlo byť i lepšie, ale to len vtedy, ak by som za to bojovala a vyťaženosť v práci by bola mojim najhlavnejším cieľom. Ale nechcem to robiť za každú cenu, naopak, myslím si, že postupom času má človek hádam aj právo vybrať si podľa svojej vlastnej chuti."

Pochodili ste už kus sveta, ktorý národ je vám svojou mentalitou najbližší?

"Neviem, ktorý národ by som označila za mne najbližší. Pretože v národe sa mieša toľko národností a vôbec celý svet je natoľko pomiešaný, že ja nemám vôbec ani odvahu k niekomu sa prikloniť. Pochodila som veľa štátov a spoznala som na jednej strane veľa ústretových ľudí, ale i takých, čo neboli celkom podľa môjho vkusu. Skôr sa zameriavam na človeka ako takého, na jeho individualitu. Aj keď jednotlivé národy majú samozrejme nejaké tie svoje špecifiká. Napríklad v takej Barme je úplne iný prístup k umelcovi na javisku, ako trebárs v Dánsku. Dáni mi veľmi imponujú svojou čistotou a jednoduchosťou, navyše naposledy na moju hudbu reagovali veľmi dobre, s obrovskou odozvou."

Riadite sa textom svojho najväčšieho hitu Zahoď starosti?

"Ani, nie. Keď nastane chvíľa, kedy by som túto filozofiu mohla použiť, nespomeniem si na ňu. Ale ja mám možno trochu výhodu i v tom, že som nie natoľko zaťažená bežnými starosťami, aké majú dnešné ženy. To si neviem predstaviť, lebo sama by som to asi nezvládla. Veľmi obdivujem ženy, ktoré majú jedno, dve deti a musia prežívať celodenný kolotoč v práci i domácnosti. Ja žijem sama s mojim mužom a je toho na mňa aj tak dosť. Preto - všetka česť ženám."

Váš spev je úžasne temperamentný, vášnivý. Ste vášnivá i v živote?

"Hm, no áno. Asi by to mal potvrdiť niekto iný, ale podľa mňa ja som dosť dvojtvárny človek, čo sa týka prejavu navonok. Na jednej strane som ako hovoríte vášnivá, no keď poviem ľuďom, že som podľa tabuliek cholerik, neveria mi. Z času na čas však vyjdú zo mňa vlny hnevu, ale nie nadlho. Ale celkovo ako doma tak na scéne u mňa prevažuje temperament."

Sledujete politiku?

"Pozerám každé správy. Od siedmej do ôsmej si vždy spravím čas, všetky návštevy majú na tento termín tabu. Je to pre mňa samozrejmosť, beriem to ako súčasť všeobecného rozhľadu, ale nijako zvlášť sa k celkovému dianiu v tejto sfére neviem ako speváčka vyjadriť."

Takže vaše záujmy sa pohybujú prevažne vo sfére umenia?

"Asi tak. Mám veľa kamarátov výtvarníkov, rada čítam, alebo si pozriem dobrý film. Motiváciu chodiť do kina už však nemám, možno kvôli televízii. Tá mi stačí, vždy si tam niečo vyberiem. Ak by sa dalo za umenie považovať i šoférovanie či varenie, tak i to ma baví. Sama som veľký gurmán."

A čo vaša línia?

"Večný problém. Už od pätnástich rokov. Vstanem z postele a hneď prvá myšlienka - ježišmária, toľko dobrých vecí mám v tej chladničke, ale kedy to budem jesť? Pred cvičením alebo až po cvičení? A tak som sa prinútila zostaviť si denný režim, ktorý už dnes predstavuje desať kilometrov chôdze denne."

Hrávali ste i s Jánom Berkym-Mrenicom, aký je váš vzťah k rómskemu etniku?

"Po profesionálnej stránke veľmi kladný. Sú to vynikajúci muzikanti a vedia sa veľmi spontánne a bez zábran baviť. Zábava gádžov je už strohejšia, spútanejšia. Preto sa s temperamentom cigánov maximálne stotožňujem."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.