Peter Schutz
Pôdna vojna v koalícii sa rúti do finále. K tomu, či tretia z podmienok Strany maďarskej koalície, ktorými podväzuje svoju podporu ústave, sa doplazí k akejsi politickej dohode, povie veľavýznamné, a možno aj definitívne áno-nie už dnešok. Do nesmrteľného príbehu sa totiž konečne zamontoval aj premiér Dzurinda. Ten zasadne miesto za vrchstolom rokovania zástupcov koaličných strán, ktorého bude účastný aj najväčší pôdny škriatok - minister Ladislav Koncoš.
Mikuláš Dzurinda takto síce veľmi neskoro, ale predsa len prenikol do roly, ktorú mal v tejto kauze hrať od počiatku. Nech už má svoju autoritu akokoľvek nalomenú, líder koalície je povinný vstupovať do najťažších konfliktov všade tam, kde nižšie úrovne skolabovali. K tomuto sa premiér a šéf najsilnejšej strany doteraz nielenže nemal, ale priam programovo aj vyhýbal. K precitnutiu prichádza v absolútnej časovej tiesni, keď jeho angažmán je fakticky jedinou šancou, ako dospieť ku kompromisu.
Spôsob, ako dohodu VECNE dosiahnuť, zostáva však stále záhadný. Iniciovanie prevodu pôdy neznámych vlastníkov do správy obcí pretlačila SMK do programového vyhlásenia ako doslova PROTIHODNOTU za ústupok voči SDĽ pri obsadení rezortu pôdohospodárstva. Tam sa iba vďaka práve tomuto úkroku SMK mohol nasťahovať Ladislav Koncoš. Keby Maďari v októbri °98 na predmetný OBCHOD nepristúpili, koalícia je dnes (ak ešte dnes vôbec je) iba trojčlenná a bez ústavnej väčšiny. Čiže i bez nároku vôbec snívať o novelizácii ústavy. Toto treba predoslať vždy, opakovane a donekonečna, až kým armáda politikov a píšucich hlupákov prestane tárať čosi o vydieraní.
Napriek politickej dohode, ktorá uvoľnila cestu k štvorkoalícii i ústave, však SDĽ neochabuje v podpore svojmu ministrovi, čo podtrhla i sobotňajšia Republiková rada. Tá zotrvala na "kompromisnom" stanovisku, aby pod správu obcí prešla pôda v intravilánoch a tá, ktorá je v územných plánoch. Uvodzovky nad "kompromisom" ani nevystihujú nepatričnosť slova použitého v danej súvislosti: Uvedený návrh je totiž "konečným a definitívnym" stanoviskom SDĽ už viac ako pol roka. A presne taký čas SMK hovorí, že prevod 7 resp. 8 percent všetkej pôdy, ktorá dnes nemá vlastníka, nie je naplnením programového vyhlásenia vlády. "Nejde o kompromis, ale nanič riešenie", zhrnul včera rozčúlený Duka Zólyomi.
Zavádzajúce je pritom tvrdenie, že za naznačeným postupom stoja všetky "slovenské" strany koalície, a teda že to nie je sólo záležitosť SDĽ. Presné je, že proti tomuto variantu SDK, SOP a KDH nič nenamietajú, nemajú ale ani žiadny problém s prevodom pôdy do správy obcí plošne tak, ako na tom trvá SMK. Posun je teda naozaj iba v rukách SDĽ, presnejšie Koncoša. Tomu nadržiava "migašovské" vedenie strany nielen proti SMK, ale aj proti vlastným starostom a primátorom, jasná väčšina z ktorých, vrátane predsedu ZMOS Sýkoru, prevod všetkej vlastnícky neidentifikovanej pôdy tiež schvaľuje.
Vecné a odborné riešenie v danej konfigurácii naozaj nevidieť. Nevraviac ani o tom, že volať po "odbornom" je iluzórne v situácii, keď toto politické vedenie štátu nemá cieľovú víziu pôdohospodárstva na dlhšie časové obdobie. Zostáva teda riešenie čisto politické. To už otvorene naznačil aj Dzurinda vzápätí, čo sa na pozemkovom fonde oboznámil s nuansami problému. Najprijateľnejšie rozuzlenie by bolo také, akého budeme svedkami v kauze fakulty pre maďarských pedagógov: SDĽ síce uznesenie, ktoré pre vládu odporučila posledná Koaličná rada, "nepodporí", nechá sa však prehlasovať a kvôli tomu z koalície celkom iste nevystúpi. V prípade pôdy to však tak bezproblémovo nevyzerá. Priame kompetencie k pozemkovému fondu má rezortný minister a komplikácie, ktoré by Koncošova zaťatosť mohla privodiť, je nebezpečné ešte aj domýšľať. Navyše, na rozdiel od akejsi fakulty sú okolo pôdy v hre i celkom lapidárne skupinové záujmy, zviazané s právomocami fondu prenajímať túto pôdu. Takže odpor SDĽ proti prípadnému silovému riešeniu by bol neporovnateľne ťažšieho kalibru, než jedno vyhlásenie Republikovej rady.
Politické riešenie iného typu než "traja na jedného" už musí mať povahu kompromisu, ktorého známky sa však ani z jednej strany nerysujú. Mikuláša Dzurindu čaká dnes preto asi najnáročnejšia skúška vo funkcii premiéra. Môže ľutovať, že v role vrchného negociátora koalície má temer nulovú prax. Zišla by sa mu, lebo ak neuspeje, zostane mu už iba spoliehať sa na "štátotvornosť" Bugára a spol., ktorí môžu mať naozaj vážny problém politicky ustáť blokáciu ústavy iba z titulu bankrotu svojej pôdnej priority. Lepší základný zákon štátu by sa nám naozaj zišiel, nedá sa ale nevidieť, že za doterajší šlendrián, ľahkovážnosť a bohémske chvíle ničnerobenia si koalícia jeden poriadny debakel už pýta.
Autor: Premiér na šmykľavej PÔDE
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
