podnikateľských kruhoch. Koncept riešenia totiž predložil hlavný architekt mesta Vladimír Debnár na pripomienkovanie širokej verejnosti, vrátane poslancov mestského zastupiteľstva.

V tejto súvislosti nás zaujímala predovšetkým otázka využitia starých priemyselných parkov v Prešove, veď nie je žiadnym tajomstvom, že mnohé podniky sú už niekoľko rokov opustené. Veľké výrobné haly nahlodáva zub času a z roka na rok bude ich údržba nákladnejšia. Nehovoriac o tom, že súčasní záujemcovia o investovanie uprednostňujú skôr priestor na zelenej lúke, kde môžu rýchlo a podľa svojich predstáv postaviť fabriku. Vôbec ich neláka vstúpiť do roky trvajúceho majetkovo právneho vysporiadania starej fabriky, rekonštrukcie a prestavby technológie, keď nový závod dokážu postaviť za niekoľko mesiacov.

Ako sa radnica vysporiada v územnom pláne s týmto problémom, na to sme sa včera opýtali hlavného architekta mesta Prešov Vladimíra Debnára. "Faktom je, že mesto Prešov dnes cez súčasne platný územný plán nemá legislatívne pripravené voľné územia takého rozsahu, aké si vyžadujú dnešní investori. Výroba bola podľa pôvodného plánu založená na reštrukturalizácii existujúcich plôch. To sa však nedeje. Zahraniční investori nemajú záujem o prestavby, čo je trend vo všetkých krajinách strednej Európy. Dnes vyhodnocujú podmienky v širšom priestore, teda ponuky Slovenska, Poľska, Maďarska, Čiech a uprednostnia teritórium, kde sú podmienky lepšie pripravené. Preto v doplnku územného plánu navrhujeme podstatne väčšie plochy pre založenie priemyselných areálov. Ťažisková plocha v Prešove bude v lokalite Grófske, teda na východe územia oproti letisku. Ide o plochu, ktorú sme zhodou okolností ponúkli pre BMW a ak nás oni odmietli, prídu ďalší," uviedol autor návrhu.

Zaujímalo nás tiež, či a ako sa mesto vysporiada so starými priemyselnými zónami najmä na Budovateľskej ulici a na Šarišských Lúkach. Podľa V. Debnára dnes na túto otázku asi nevie nikto odpovedať. Mesto nemôže vstupovať do nejasných vlastníckych vzťahov, do cudzieho majetku a pokiaľ sa v parlamente neprijme legislatívna norma, tak si s tým radnica nemôže poradiť. Po vysporiadaní majetkovo právnych vzťahov by sa riešením mohli stať prevody do majetku mesta, ale hoci sa tento prístup v diskusiách poslancov vo vysokej politike často skloňuje stále neexistuje právna norma. "Zdá sa, že budeme musieť vydržať niekoľko rokov. Prípadne do času, pokiaľ si noví majitelia, alebo privatizéri nájdu partnerov a zdroje financovania, aby mohli reštrukturalizovať výrobu. Pokiaľ sem dotiahnu novú technológiu, bude ich to ctiť. Zodpovednosť je však na pleciach tých majiteľov, ktorí sa hnali do privatizácie starých firiem, nie mesta," komentoval problém hlavný architekt.