jednom tvrdom súboji súperovým hráčom nepríjemne poranil ukazovák ľavej ruky. Na sobotňajšie stretnutie naša jednotka nastúpila so zafixovaným prstom. Ešte predtým si to na tréningu vyskúšal a presvedčil, že ruka drží. Podal opäť vyrovnaný výkon, ktorý bol základom úspechu celého družstva, ktoré zabralo na všetkých postoch rovnako. Po skončení sme sa porozprávali Richardom Štochlom.

Ako sa vám v dnešnom stretnutí chytalo aj so zafixovanou rukou?

"Vo vynikajúcej atmosfére sa my chytalo dobre a vôbec som si nestihol uvedomiť, že mám obviazaný ukazovák ľavej ruky. Vedel som, že to mám pevne stiahnuté a môžem hrať."

Na stretnutia ste nastupovali s cieľom získať dva body. Očakávali ste také vysoké víťazstvo?

"Ak sme chceli postúpiť z prvého miesta potrebovali sme jednoznačne súperovi vrátiť nešťastnú prehru z Varny. Od začiatku som veril, že dokážeme zvíťaziť, ale nerátal som, že až takým vysokým rozdielom."

Dodal vám prvý úspešný zákrok po strele Jardima viac sebavedomia a istoty do ďalších minút?

"Každý úspešný zákrok či už na začiatku, alebo v priebehu

stretnutia pridáva každému brankárovi nielen pocit istoty, ale dobrej pohody. Tak tomu bolo aj v tomto zápase"

Predsa len stálo pri vás aj šťastie. Niekoľko krát vám pomohli aj žrde. keď ste mali chvíľu čas, ušlo sa im dobrého slova?

"Spoluhráči dobre bránili a svojim výkonom mi pomohli. Súper nemal veľa šancí, avšak na niektoré strely som bol krátky a vtedy som bol rád, že mi pomohli tie žŕdky. Sú súčasťou bránky a boli presne tam kde mali byť."

V prvom stretnutí boli na domácej pôde bulharskí hráči veľmi agresívny a časť zo svojho repertoáru sa snažili ukázať aj na bardejovskej palubovke.

"U nás si až toľko nedovili čo v predchádzajúcom stretnutí, no

ani my sme im toho veľa nedovolili. Snáď aj preto sa nedostali k takým surovým a unfér zákrokom ako v domácom prostredí."

V štyridsiatej minúte stretnutia vám medzi tromi žrďami vystriedal Martin Pramuk. Dokázali ste mu povedať niekoľko rád?

"Na dlhé reči nebolo veľa času. Pri striedaní som mu len poprial, aby sa mu medzi žrďami darilo podobne ako mne."

Po dlhých chudobných rokoch sa slovenská mužská hádzaná prebojovala do ďalšieho kola. V letných mesiacoch vás čakajú stretnutia play off, no až februárový žreb vám určí súpera. Koho z nasadených družstiev by ste si želal?

"V tejto časti kvalifikácie už niet z čoho vyberať. Každé družstvo je silné, avšak najradšej by som bral také, cez ktoré sa dokážeme prebojovať na európsky šampionát.

Neprejavovala sa v závere kvalifikácie v družstve, ktoré absolvovalo od 2. januára spomínanú prvú fázu a bolo nepretržite spolu takzvaná 'ponorková' choroba?

"Domnievam sa, že nie a zvládli sme to. Ukázalo sa, že sme dobrý kolektív. Skutočnosť, že sme boli tak dlho spolu nenarušila naše vzťahy a neodzrkadlilo sa to ani na hernom prejave."

Väčšina hráčov sa iste ponáhľala domov, našli ste si čas na malú oslavu historického postupu?

"Po stretnutí sme mali spoločnú večeru, po ktorej zostal priestor aj na tú oslavu. Po nej sa už skutočne chlapci ponáhľali na vlak či autobus, aby sa po troch týždňoch strávených na stretnutiach a cestách čím skôr dostali domov."