Korzár logo Korzár
Streda, 1. december, 2021 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

"Schovám sa tam, kam sa v noci boja chodiť aj tí najsmelší kriminalisti"

"Pohádali sme sa. Povedala mi, aby som sa odsťahoval, lebo už viac nechce, aby som u nich býval... Vraj si našla iného... Dožralo ma to! Nechcel som

sa odsťahovať, napokon som ani nemal kam ísť... Začala na mňa kričať, mala trochu vypité, aj ja som mal vypité, i keď nie veľa... Kričali sme po sebe, už ani neviem, čo to do mňa vošlo, zrazu som otvoril zásuvku v kredenci a vybral nôž. Margita začala jačať ako zmyslov zbavená a ja som kričal, že ju zabijem. Ďalej už neviem presne, čo sa dialo. Viem len toľko, že spadla na zem. Nechápal som, čo sa deje. Sklonil som sa nad ňu. Nevedel som, či žije..."

Muž, ktorého prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy, pretože "po predchádzajúcom nedorozumení v úmysle usmrtiť zaútočil na svoju družku kuchynským nožom s dĺžkou čepele 14 centimetrov, čím jej spôsobil poranenia, ktoré bezprostredne viedli k jej smrti", sa náhle odmlčal. Trvalo dosť dlho, kým sa opäť rozhovoril. A aj to nie na dlho.

"Či v tom okamihu ešte žila, to neviem... Naozaj si to neviem vybaviť v pamäti... Pamätám sa až na to, čo sa dialo po chvíli. Zrazu som zbadal, že sa na mňa niekto díva. Z Margity som vytiahol nôž, to si pamätám. Avšak len matne si spomínam, ako som vybehol z bytu. Utekal som preč... Preč!" Obžalovaný sa opäť odmlčal. Nepríjemné ticho v súdnej sieni, ktoré vzápätí nastalo, občas narušilo iba bzučanie veľkej muchy, mäsiarky, vrážajúcej do okennej tabule.

"Kam? Kam ste utekali?" prerušil mlčanie obžalovaného predseda senátu.

"Neviem, nepamätám sa. Utekal som len tak bezcieľne... Cestou som niekde zahodil nôž. Tí, čo ma vypočúvali, sa ma neskôr veľakrát pýtali, kam som ho zahodil, no nevedel som... Nútili ma, aby som im ukázal miesto, kam som nôž skryl, ale ja som sa naozaj nepamätal... Kriminalisti ho hľadali ho spolu so mnou, povedali mi, aby som si spomenul, lebo ak nie, tak mi rozkopú ksicht a dobijú ma... Ale ja som si nevedel spomenúť. Mal som zrejme výpadok pamäti."

Potom zasa nastalo dlhšie trvajúce mlčanie. Až po chvíli sa obžalovaný opäť vrátil k tomu osudnému dopoludniu: "Keď som utekal, na ten nôž som nemyslel. Zrejme som sa ho potreboval zbaviť. Svitlo mi až neskôr... Až podvečer som si uvedomil, čo sa stalo. Pamätám sa, že slnko už začínalo zapadať a ja som v tom zbadal, že sa blížim k okresnému mestu. Bol som iba pár metrov od cintorína. Uvedomoval som si, že ma hľadajú. A tak som sa rozhodol, že sa schovám tam, kam sa v noci boja chodiť aj tí najsmelší kriminalisti. Vedel som, že na cintoríne budem aspoň po istý čas v bezpečí..."

ZVYŠKY STAREJ KRYPTY BOLI PRÁZDNE

Ako obžalovaný pred súdom ďalej uviedol, na začiatku cintorína je malá administratívna budova. Vykopol na nej jedno okienko a celú noc presedel v kancelárii. Ráno, keď už začínalo svitať, si uvedomil hroziace nebezpečenstvo a tak vbehol medzi hrobky. Bál sa, každú chvíľu sa obzeral, či nezbadá za sebou utekajúcich mužov zákona... Zrazu si všimol takú väčšiu jamu s akýmsi starým veľkým náhrobkom, zrejme tam kedysi dávno musel byť pochovaný niekto významnejší, možno nejaká zámožnejšia rodina, ale teraz boli zvyšky starej krypty prázdne a tak sa do nich schoval. "Boli tam kusy betónu, nejaké kamene, upravil som si to a tak som tam presedel celý deň. Až po zotmení som sa odvážil vyjsť von. Musel som... Bol som strašne hladný a smädný. Vody som sa napil z vodovodu na cintoríne, ale jesť som nemal čo." Ako ďalej uviedol, ledva sa dočkal rána... Odišiel z cintorína a išiel sa udať. "Bol som špinavý, zaprášený, krvavý a uniformovanému príslušníkovi, ktorý mal službu pri vchode, zrejme hneď svitlo. Krátko na to ma zobrali kriminalisti v civile, vypočúvali ma celý deň, prízvukovali, aby som im nesťažoval robotu a vyhrážali sa mi, že ma dobijú, ak si nespomeniem a nepopíšem, čo a ako sa stalo a neukážem im, kam som schoval nôž. Ale to už viete... Chcem ešte dodať, že Margitu som nechcel zabiť, mal som ju rád. Aj jej syna Miška. Ani neviem, čo je s ním, kde je teraz... Ale vtedy, v to dopoludnie, keď mi povedala, že ma už nechce a mám sa odsťahovať, vošla do mňa taká zlosť. Schytil som nôž a kričal, že ju zabijem. Na to ďalšie sa pamätám už len veľmi hmlisto..."

Súd sa oboznámil aj s výpoveďou maloletého Miška, ktorého vyšetrovateľ vypočul v prípravnom konaní v prítomnosti dvoch psychológov. Miško okrem iného uviedol toto: "Bol som vo svojej izbe, mama a ten ujo boli v kuchyni. Hádali sa... Zrazu som počul silný buchot, išiel som sa pozrieť, čo sa robí... Ujo bol sklonený nad mamou, práve z nej vytiahol nôž... Mal také strašné oči! Ja som sa bál o mamu. Na šatách mala krv... Zdalo sa mi, že nedýcha, utekal som po suseda... Keď sme prišli, ujo Jožo už bol preč! Mamka bola mŕtva... Kričal som, plakal som..." Na otázku vyšetrovateľa, či sa mama s ujom Jožom hádali aj predtým, Miško, ktorý mal v čase činu necelých dvanásť rokov, iba smutne odpovedal: "Áno, moja mama sa s tým ujom často bila a hádala... On na mamu kričal a rukami naznačoval, že ju zadusí, ale aj ona na neho veľmi kričala..."

Súd vzhľadom na to, že všetko to, čo maloletý chlapec prežil, zanechá na ňom trvalú stopu a ďalšie pripomínanie prežitého by bolo iba ďalším jatrením rán, upustil od jeho vypočúvania pred súdom. So súhlasom obidvoch procesných strán, teda obžalovaného i prokurátora, prečítal chlapcovu výpoveď z vyšetrovateľovej zápisnice. "Obžalovaný, chcete k výpovedi maloletého niečo dodať?" opýtal sa predsedajúci.

"Nie, pán predseda, nemám k tomu čo povedať."

ČASTO SA U NEJ STRIEDALI MUŽI

K slovu sa pred súdom dostali viacerí svedkovia i súdni znalci. Svedok R., najbližší sused zavraždenej uviedol: "V to popoludnie bolo z ich bytu počuť hádku. Najprv hádku, kričal jeden i druhý, potom bolo počuť akýsi buchot, vzápätí strašný plač a jačanie, strašné kvílenie. Plakal malý Miško. O chvíľu sme už všetci vedeli, čo sa stalo. Aj to, že ten, čo to spravil, teda druh pani Margity, ktorý u nej síce býval, ale napriek tomu niekedy u nej spali iní muži, teda, že pán Jozef vzápätí ušiel..." Ďalší svedok, výrečná susedka T.. ktorej ústa sa nie a nie zastaviť, pred súdom dopodrobna popisovala život pani Margity i jej intímnych priateľov: "V poslednom období pred tým, než sa to stalo, sa u nej vystriedalo viacero mužov. Nič zlé, pán sudca, ale nebohá bola viete, ako sa hovorí slovom, bola ľahších mravov... Často sa u nej striedali rôzni muži. Mohla by som vám o každom z nich veľa porozprávať. Ak vás to zaujíma, stačí mi naznačiť..." Na otázku predsedu senátu, či má na mysli aj muža sediaceho na lavici obžalovaných, svedkyňa T. povedala: "Ano, pán sudca, aj on bol jedným z tých. Ale zdá sa mi, že kým s tými ostatnými robila iné... veď viete, pán sudca, čo asi mám na mysli, s dotyčným sa skôr iba hádala. Bolo to najmä vtedy, keď mal pod klobúkom, ale nezriedka, pán sudca, mala pod klobúkom aj ona. Hovorí sa, že o mŕtvych len dobre, ale nedá mi nepovedať, že..."

Znalec z odboru súdneho lekárstva uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti pani Margity bol "šok po úraze a krvácaní pri bodnoreznom poranení pravých pľúc, hrudníkovej srdcovnice a srdca so zakrvácaním pravej pohrudnicovej dutiny a osrdcovníkového vaku. Na tele poškodenej sme našli bodnoreznú ranu hrudníka vpravo pod kľúčnou kosťou, ktorá sa vetvila na dva bodnorezné kanály s dĺžkou dvanásť, resp. trinásť a pol centimetra." Podľa názoru súdneho znalca bola rana "spôsobená tak, že útočník nožom bodol poškodenú a potom čiastočne povytiahol čepeľ v rane a opäť vbodol do vnútorných orgánov avšak už pod iným uhlom. Išlo o poranenie smrteľné a teda smrti by sa nebolo dalo zabrániť ani poskytnutím včasnej odbornej lekárskej pomoci." Znalci z odboru psychológie a psychiatrie uviedli, že obžalovaný "v čase činu netrpel duševnou chorobou ani poruchou, nebol u neho prítomný ani patologický afekt ani kvalitatívna porucha vedomia. To, že sa nepamätá na celý priebeh deja, súvisí s prežitým, na hlavné body sa však pamätá... Motívom jeho konania zo psychologického hľadiska bolo rozhodnutie poškodenej ukončiť ich vzťah." Jedna z členiek senátu sa znalcov z odboru psychiatrie a psychológie opýtala, či to, že obžalovaný sa po čine schoval na cintorín a vliezol do starého hrobu, nie je signifikatné, či to nesvedčí o nejakej úchylke jeho osobnosti. "Predsa len, hrob, cintorín, slovom, nie je to morbidné? Nesvedčí to o niečom?" Dostalo sa jej odpovede, že "obžalovaný zrejme konal účelovo. Ušiel z dediny, kde sa čin stal, tá dedina je vzdialená cca šesť kilometrov od okresného mesta, obžalovaný, ako je známe z výsledkov vyšetrovania, utekal chvíľu po ceste, chvíľu pásom lesa, potom cez pole a takto dobehol až na okraj sídla okresu, tam, kde je cintorín." Konal účelovo, zvečerievalo sa, potreboval sa niekde schovať tak, aby ho nenašli, keďže chcel ujsť pred spravodlivosťou. Schoval sa... "Ale ako hovorím, dôležitá je tu predovšetkým motivácia jeho činu, teda to, prečo k hroznému činu vlastne došlo chcel zabrániť tomu, aby poškodená s ním ukončila svoj vzťah," uzavrel jeden zo súdnych znalcov.

Všetko nasvedčovalo tomu, že súd nemá o vine Jozefa R. ani tú najmenšiu pochybnosť.

"ŠKVARIŤ BY HO MALI!"

Po dlhšej prestávke súd vyniesol rozsudok. Predseda senátu pri jeho odôvodnení uviedol: "Obžalovaný, aj keď sa na mnohé nepamätal, aspoň v základných rysoch sám popísal skutok, ktorý spáchal. Usvedčila ho aj výpoveď maloletého syna poškodenej... A takisto aj krvavé stopy, ktoré sa našli na jeho odeve, keď sa šiel udať. Išlo o krv takých vlastností, aké mala obžalovaná... Nepriamo ho usvedčili aj výpovede svedkov, ktorí pred súdom uviedli, že obžalovaný sa s poškodenou často hádali a bili a najmä v období bezprostredne pred činom sa intenzita týchto hádok stupňovala a aj obžalovaný sám priznal, že keď chytil do ruky nôž, kričal na poškodenú, že ju zabije," predsedajúci sa na chvíľu odmlčal a potom pokračoval: "Bol tu teda úmysel usmrtiť a preto súd tak isto ako žaloba skutok kvalifikoval ako trestný čin vraždy, ktorej sa dopustil obžalovaný. O tom, že čin spáchal práve on, niet pochybností. Expertíza potvrdila, že na mieste činu sa okrem poškodenej, jej syna a obžalovaného v tom čase nik iný nenachádzal."

A čo sa týka výšky trestu, súd celú kauzu uzavrel tak, že Jozefovi R. za trestný čin vraždy naparil 13 rokov. Keď sa dozvedel, čo ho čaká, len smutne sklonil hlavu... Jeho advokátka mu povedala: "Nebojte sa, nič ešte nie je stratené, odvoláme sa." Margitini príbuzní, ktorí sa na pojednávaní zúčastnili, išlo o jej obidve sestry a ich manželov, rozsudok prijali s nevôľou. "Zabiť by ho mali, škvariť za živa!" vykríkla jedna zo sestier. Aj tá druhá nahlas komentovala rozhodnutie trestného senátu a potom otočiac hlavu smerom k obžalovanému polohlasne povedala: "Však sa ty vrátiš z basy, potom sa porátame!" Predsedajúci, ktorý zdôraznil, že chápe cítenie a smútok pozostalých, ich však musel upozorniť na potrebu dôstojného správania sa v súdnej sieni. V archívovanom spise možno o tomto napomenutí nájsť výrečný záznam.

ZAUJAL OBČIANSKY POSTOJ?

Protagonista príbehu sa proti rozsudku prvostupňového súdu odvolal. Nie, nedôvodnil tým, že by sa činu nedopustil, ibaže trest sa mu zdal privysoký. Perom svojej advokátky doslova napísal: "Z môjho a hádam i z celospoločenského hľadiska sa nemôže nezdať, že trest, ktorý mi bol uložený, je neprimerane prísny. Súd podľa môjho názoru nevzal do úvahy poľahčujúce okolnosti - najmä to, že som sa k činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, sám som sa orgánom činným v trestnom konaní dobrovoľne prihlásil a popísal spáchanie skutku, čím som napomáhal jeho objasneniu. Je síce pravda, že som z miesta činu najprv ušiel a skrýval sa, ale bol som silne rozrušený a nevedel som presne, čo sa so mnou robí. Potom, keď som si uvedomil následky svojho protiprávneho konania, som k celej veci zaujal občiansky postoj a okamžite som sa šiel prihlásiť... Podľa môjho názoru by súd mal pri ukladaní trestu prihliadnuť na spomínané skutočnosti."

Figu mu to všetko pomohlo. Najvyšší súd SR v Bratislave jeho odvolanie zamietol. Je síce pravda, že v Jozefovom prípade bolo viacero poľahčujúcich okolností, na druhej strane však muži v talároch nemohli neprihliadnuť na to, že Jozef už predtým prišiel do rozporu so zákonom. Bolo to síce len raz, ale stálo to za to. Asi dva roky predtým, než došlo k vražde, sa v robote pohádal so svojím vedúcim. Keďže za každú chcel mať pravdu a arzenál iných argumentov už vyčerpal, v zápalistej diskusii vytasil svoje päste. Odniesla si to sánka jeho šéfa, s ktorou sa v nemocnici na zubnom oddelení dlhšie mordovali...

NAMIESTO POINTY

V našom seriáli starších a starých príbehov prinášame - ako sme to viackrát avízovali - kauzy zhruba od začiatku minulého storočia do začiatku jeho deväťdesiatych rokov. S tými novšími je niekedy ozaj patália. Jozef si totiž trest riadne odpykal, možno teda na neho hľadieť akoby nikdy nebol trestaný. A čo je najdôležitejšie, po návrate z basy začal nový, usporiadaný život, oženil sa a má dve deti. Tie určite nemajú ani len potuchy o kriminálnej minulosti svojho otca. A nevedia o nej ani ich susedia. A čo Miško, ktorý mal v čase činu dvanásť rokov a celá tragédia sa ho zo všetkých dotkla najviac, keďže prišiel o mamu, ktorú mal nadovšetko rád? Starali sa o neho starí rodičia. Vyštudoval gymnázium i vysokú školu. Dnes je z neho solídny muž. Má tri malé deti a mladú, vraj náročnú ženu. Má sa pri nej čo obracať, lenže život vie byť ozaj krutý. Podnik, v ktorom pracoval, totiž prednedávnom išiel na bubon. A nájsť si prácu v severovýchodnej časti Slovenska, kde je nezamestnanosti vyše hlavy, je naozaj nad ľudské sily...

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať dôvodov, prečo študovať na Trnavskej univerzite
  2. Buďte v najlepšej spoločnosti!?
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  5. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  6. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  7. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  8. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  9. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  1. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  2. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  3. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  4. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  5. dm a jej zákazníci podporili vznik 15 vzdelávacích centier
  6. Anketu Elektromobil roka 2021 ovládla ŠKODA
  7. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  8. Zmeny v systéme revíznych postupov
  9. Compliance – kto by mal byť zodpovedný?
  10. Tabaková mládež. Čo s ňou?
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 30 206
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 15 380
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 859
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 635
  5. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 7 088
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 704
  7. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 5 478
  8. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 4 242
  9. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 446
  10. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom 2 439

Blogy SME

  1. Pavol Ondreáš: Vypneme Európu
  2. Marek Mačuha: Matovičova 500
  3. Inštitút urbánneho rozvoja: Štatistici potvrdzujú rekordný rast cien bytov, kľúčová je svižná stavebná legislatíva
  4. Zuzana Šubová: Ako využije anakonda v dažďovom pralese poukážku na kúpu bicykla
  5. Adela Penesová: Pandémia, home office a obezita
  6. Tupou Ceruzou: Pozdravy z kaviarne pre pána Blahu
  7. Dmytro Retynskyi: Udalosti na Ukrajine za posledných 10 rokov
  8. INEKO: Vláda v ostatnom čase nerešpektuje výsledky výberových konaní. Verejné inštitúcie sa nezávislejšími stále nestávajú
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 10 701
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 9 111
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 911
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 050
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 971
  6. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 235
  7. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 216
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 3 935
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister financií Igor Matovič.

PCR testy odhalili viac ako 689-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 14 503 obetí. Lockdown opäť obmedzil život na Slovensku, vo štvrtok vstúpil do platnosti zákaz vychádzania.


a 5 ďalší 14 h
PN pri Covid-19 bude ako pri bežnej chorobe.

Ako postupovať, ak ste v karanténe.


2 h

Blogy SME

  1. Pavol Ondreáš: Vypneme Európu
  2. Marek Mačuha: Matovičova 500
  3. Inštitút urbánneho rozvoja: Štatistici potvrdzujú rekordný rast cien bytov, kľúčová je svižná stavebná legislatíva
  4. Zuzana Šubová: Ako využije anakonda v dažďovom pralese poukážku na kúpu bicykla
  5. Adela Penesová: Pandémia, home office a obezita
  6. Tupou Ceruzou: Pozdravy z kaviarne pre pána Blahu
  7. Dmytro Retynskyi: Udalosti na Ukrajine za posledných 10 rokov
  8. INEKO: Vláda v ostatnom čase nerešpektuje výsledky výberových konaní. Verejné inštitúcie sa nezávislejšími stále nestávajú
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 10 701
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 9 111
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 911
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 050
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 971
  6. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 235
  7. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 216
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 3 935
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu