pôdu vlastníkov, ktorí už nežijú alebo ich adresy nie sú známe. Vieme, že nepatrí ani štátu, ani obciam. Nie je správne, keď štát už roky za túto pôdu vyberá nájom vo výške 150 miliónov korún ročne. Adekvátna časť z týchto peňazí by mala smerovať na záchranu kultúrneho dedičstva po tých, ktorí túto pôdu kedysi vlastnili a boli zavraždení. Najmä keď práve poľnohospodárske prebytky či chemikálie uskladnené v bývalých synagógach prispeli k ich devastácii," povedal predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR František Alexander. Pripúšťa, že doteraz nie je zrejmé, aký veľký diel spornej pôdy patril obetiam holokaustu.

Slovenský pozemkový fond tvrdí, že takúto evidenciu nevedie a ani sa k žiadaným údajom nedokáže dopracovať. Problémom by sa mala zaoberať zmiešaná komisia vlády a židovskej obce pre zmapovanie majetku po obetiach holokaustu, ktorá by mala vzniknúť v blízkom čase.