fanúšikovia si Martina dobre pamätajú z dvojročného pôsobenia v HK VSŽ, počas ktorého s týmto mužstvom v sezóne 1998/99 získal titul slvenského šampióna. Bol preňho už tretím, predchádzajúce dva si vybojoval v drese Topoľčian, odkiaľ do Košíc prišiel. Osobnosťami nabitý majstrovský kolektív oranžovo-čiernych sa však po spomínanej sezóne pod ťarchou finančných problémov klubu rozpadol a Valent sa pobral do rakúskeho Brücku. V tejto sezóne už obliekal dres Westu Viedeň, odkiaľ len toť nedávno, v posledných dňoch uplynulého kalendárneho roka, prestúpil do švajčiarskeho GS Stäfa.

"V Stäfe som bol na skúške už v lete, ale vo švajčiarskej lige môžu hrať iba dvaja cudzinci v jednom klube a ja by som bol tretí, pretože v tíme už boli Kórejec a Nór. Podpísal som teda vtedy zmluvu o zmluve s tým, že tam pôjdem od nasledujúcej sezóny. Avšak kórejský legionár Moon Byung Wook sa im v priebehu súťaže zranil, takže sa na mňa nakontaktovali a prestup sme spečatili počas Vianoc. Rakúska strana mi problémy nerobila, zachovala sa voči mne férovo, takže sa všetko uzavrelo pomerne rýchlo," priblížil nám okolnosti svojho prestupu hráč, ktorého v hádzanárskych kruhoch nenazve nik ináč, než familiárne 'Čučo'. Za svoj nový klub ešte v jeho žlto-čiernych farbách nestihol odohrať ani jeden zápas, krátko po uzavretí prestupu už bol k dispozícii reprezentačnému tímu v sérii zápasov kvalifikácie na ME 2002. "Pred ochodom na Slovensko som tam strávil štyri dni. Mesto sa nachádza asi polhodinu od Zürichu, pri tamojšom jazere. Švajčiarsko je super krajina, vládne tam čistota a vysoká životná úroveň. Počas jedenapolročného pôsobenia v Rakúsku som síce bol spokojný, ale taká lukratívna ponuka sa neodmieta. Ponúkli mi, že môžem prísť hneď aj s priateľkou, všetko potrebné zabezpečili, takže som neváhal. Mám veľký trojizbový byt, komplet zariadený s garážou, aj finančne je to lepšie, takže si nemám na čo sťažovať. Nehrozí ani rečová bariéra, pretože za ten rok a pol som sa v nemčine zdokonalil." Čo ambície? "Klub sa pohybuje v spodnej časti tabuľky a v prvom rade sa chce zachrániť. Liga je však o niečo vyrovnanejšia, tým pádom je aj ťažšia ako v Rakúsku. Chcem si ju vyskúšať, pretože ja som taký typ, že ma láka ísť do cudzej krajiny a budovať si imidž úplne odznova. Nikto ma tam nepozná, iba z počutia, všetko teda mám vo svojich rukách. Zmluvu som podpísal do konca sezóny s dodatkom, že v prípade obojstrannej spokojnosti sa kontrakt automaticky predĺžuje na dva roky. Myslím si, že nemám čo stratiť, pretože, ak sa mi tam nebude pozdávať, do Rakúska sa môžem vrátiť kedykoľvek."

Rakúska anabáza M. Valenta sa (aspoň nateraz) končí, nastal teda čas na jej hodnotenie. "Najprv sa musím ešte raz poďakovať košickým funkcionárom, že moj prestup do Rakúska sa vo vtedajšom horúcom období uzavrel rýchlo. Začiatky sú pre každého ťažké, prvý mesiac som mal určité aklimatizačné problémy. Herne sa mi však začalo dariť, a tak ma domorodci medzi seba prijali. Kupovali ma ako strelca, a keďže v minulom ročníku som mal priemer šesť gólov na zápas, spokojnosť bola obojstranná. Brück je malé mestečko s 30 000 obyvateľmi, ľudia tam boli milí. Nemôžem na nich povedať nič zlé, aj finančne si splnili všetko do poslednej bodky. Mal som tam síce zmluvu na tri roky, no klub mal finančné problémy a nedokázal ma už vyplácať, takže mi funkcionári hľadali nové pôsobisko. Keďže som mal spomínanú dohodu so Švajčiarmi, potreboval som angažmán iba na jednu sezónu. Moje podmienky splnil West Viedeň, takže som v lete odišiel na hosťovanie tam. Viedeň sa s predchádzajúcim pôsobiskom nedal vôbec porovnávať. V Brücku mesto žilo hádzanou, pričom vo Viedni sme na zápasoch mali komornú atmosféru. Vo Weste bol podľa mňa lepší káder, ale dosť to tam škrípalo vzťahovo. Viedenčania sú takí 'horenosi' a v kolektíve nebolo všetko v poriadku. Ak by som mal tamojšiu súťaž porovnať so slovenskou, Sečovce a Košice by tam hrali dobrý stred tabuľky, na najlepšie mužstvá by však nemali. Určite je to kvalitnejšia liga ako bola naša."

M. Valent posledné dve stretnutia kvalifikácie na ME 2002 neodohral, pretože po odvetnom stretnutí Slovenska proti Fínsku (na rozlúčku nastrieľal Severanom sedem gólov) sa vrátil do Stäfy, aby bol k dispozícvii svojmu novému klubu. Aj on by si však rád zahral na vrcholnom podujatí, na ktoré sa naša reprezentácia nie a nie prebojovať. Všeobecne sa vraví, že by to mohlo výjsť práve tohto roku, pretože káder je prešpikovaný hráčmi so skúsenosťami v európskych tímoch. Má Martin podobný názor? "Určite. Tento rok je jedinečná šanca dokázať, že nehráme len v kvalitných zahraničných mužstvách, ale že vieme niečo urobiť aj pre slovenskú hádzanú. Je len na nás, aby sme šancu dokázali využiť." K postupu na ME treba prejsť 2. kolom kvalifikácie, teda zdolať pohárovým spôsobom doma-vonku vyžrebovaný celok. V žrebovacom koši sú ale samí silní protivníci... "Iste. Keď sa však chceme presadiť na medzinárodnom fóre, musíme aj v druhej fáze dokázať, že na to máme, aby sme na majstrovstvá nešli iba mútiť vodu." Rozdiely medzi vyspelými európskymi reprezentáciami sú v súčasnosti pomerne malé, takže dostať sa na ME je nesmierne ťažké. "Európa sa skutočne dosť vyrovnáva. Pre slovenskú hádzanú by bolo dobré, keby sme sa na šampionát dostali. V súčasnosti totiž, bohužiaľ, nemáme na starom kontinente žiadny kredit a cveng, pretože sme sa za posledné roky nikde neprebojovali."