Vladimír Debnár. Ako pre náš denník povedal, ľudia na rozdiel od predchádzajúcich rokov túto možnosť aj využívajú. Zaujímajú sa o to, čo sa v meste alebo sídle ich bydliska zmení.
"Napodiv nechajú si odborne vysvetliť doplnky k návrhu a predkladajú nám svoje stanoviská. Mnohé veci začínajú chápať až pri odbornom výklade, ale ten čas neľutujeme. Ich pripomienky nám potom pomôžu pri vyhodnocovaní súborného stanoviska, či pokynov na dopracovanie návrhu," komentoval V. Debnár. Na ostatnej mestskej rade však z úst ľavicového poslanca Václava Kohlmayera (autora predchádzajúceho územného plánu) zaznel aj kritický hlas, že nové zmeny a doplnky majú tendenciu likvidovať mestskú zeleň. Podľa V. Debnára zmeny naopak odstraňujú disproporcie v zelených plochách pri už existujúcej štruktúre bývania či občianskej vybavenosti, ktoré sú v územnom pláne zakomponované ako verejná zeleň, hoci reálne to už nie je pravda.
"Pri kontakte so stavebným úradom nám toto nedorozumenie spôsobovalo problémy. Keď je napríklad individuálna bytová výstavba premaľovaná na zelenú, stalo sa to nedopatrením na Kuzmányho ulici, tak sa nás štátna správa pýta, čo vlastne chceme. Bývanie, či zeleň. Odstránili sme len disproporcie tohto druhu a rozhodne nelikvidujeme zeleň. Určitú časť urbanistickej zelene nenavrhujeme ako verejnú, ktorú by malo financovať mesto, ale ako vnútroareálovú. Čiže zeleň zariadení občianskej vybavenosti, tráva a stromy, tam budú. Zeleň však nebude financovaná z peňazí mesta, ale investora, ktorý chce vybavenosť realizovať," vysvetlil hlavný architekt.
Zdôraznil pritom, že najcitlivejším miestom nového plánu je zeleň po obvode Mestskej pamiatkovej rezervácie (MPR), pričom v súčasnosti sa už nachádza v areáloch zariadení občianskej vybavenosti. Ide napríklad o Gymnázium na Kmeťovom stromoradí, budúcu detskú nemocnicu na Sládkovičovej ulici, alebo hotelovú akadémiu. Zjednodušene povedané, efekt zeleného prstenca chce mesto dosiahnuť cez cudzie peniaze, teda od majiteľov pozemkov tým, že im cez urbanistický regulatív predpíšu mieru zastavanosti územia a pozemku, na ktorom musí byť zeleň. Zelený prstenec bol totiž v 80-tych rokoch založený na predstave veľkoplošnej asanácie domov medzi Baštovou a Švermovou ulicou. Tá sa mala premeniť na zelené plochy. Pôvodná predstava už nie je aktuálna, ale zeleň tam môže ostať ako vnútroareálová.
Zaujímali sme sa aj o stály mestský park na Sídlisku Sekčov, ktorý sa stal v minulosti predmetom mnohých diskusií. "Ten sa ponecháva, len upresňujeme jeho polohu. Z časového hľadiska ho musíme posunúť, lebo mesto bude mať teraz veľa práce s realizáciou prvého parku na Sekčove pri kostole Krista Kráľa. Vo svojom investorstve tam postupne púšťame peniaze, dokonca využívame štátne peniaze tak, že tam usmerňujeme náhradnú výsadbu zelene z titulu výstavby Nábrežnej komunikácie a štátnej cesty K4. Teda investor Slovenská správa ciest nám za štátne peniaze realizuje zeleň ako náhradu za asanované plochy stavieb," konštatoval.
Zorientoval nás aj v lokalite, kde sa uvažuje s vytvorením druhého mestského parku. Podľa hlavného architekta bude situovaný do okolia štátnej cesty K4, s výstavbou ktorej sa už začalo, teda oproti Ulici Laca Novomeského. Priestor vymedzuje meander rieky Sekčov z východu, z juhu ide o pôvodnú ulicu Pod Táborom, zo západu je to dnešná línia železnice a zo severu územná rezerva na mestskú komunikáciu MK5. Ide o trocha deformovaný 17-hektárový lichobežník s pozostatkami slepých ramien Sekčova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
