veterán ponovembrovej politiky patrí k tomu osobnostne najhodnotnejšiemu, čo sa na tunajšej scéne za 11 rokov vôbec vyskytlo, k ústupu má najvyšší čas. Po turbulenciách vyvolaných odchodom Mikloša si jeho odchod vypýtalo vnútorné prostredie DS, frustrované závraťou z pohľadu do mimoparlamentného prepadliska. Naplnil sa tak zaujímavý paradox - Langoša nezvrhla z lídrovského postu kandidatúra najväčšieho konkurenta, ale jeho útek. Čo je však v konečnom vyznení egál, keďže proti Miklošovi by v priamom súboji aj tak nemal šancu.
Langoš sa zbalil podobne ako Čarnogurský - gesto potreboval prezentovať na mimoriadnej tlačovke, na ktorej oznámil aj vyvoleného nástupcu. Jeho meno však už nabáda k väčšej polemike. František Šebej je nielenže plnokrvný politik, ale navyše aj osobnosť takých intelektuálnych rozmerov, akým ani nevidieť v tunajšej politike konkurenciu. Problém je v inom, ale fakticky z toho vyplývajúci - pre komunikáciu s bežnou populáciou nemá Šebej, veľmi jemne povedané, zvlášť vyvinuté vlohy. Predstaviť si tohto človeka, celý život ponoreného do kníh, ako bicykluje od krčmy ku krčme a sľubuje x-násobné dôchodky, je nemožné. Navyše má sklon k arogantnému vystupovaniu, síce iného skupenstva, ako trebárs Mečiar, Dzurinda, Zeman či Klaus, nevlastní však ich "pozitívne" komunikačné danosti. Ak bude Šebej zvolený, zažijeme na Slovensku premiéru úplne atypického lídra, skutočného antipóda všetkých "službukonajúcich" domácich vodcov. Čo, napokon, ešte môže byť aj plus - minimálne udrie do očí.
Z lesku tejto nominácie uberá i vyťaženosť Františka Šebeja. Už i doteraz bol najzamestnanejším mužom strany, keďže ako jediný má významnú parlamentnú funkciu - je predsedom integračného výboru, ktorého termínovník výrazne okliešťujú cesty, prijatia a rôzne rokovania. Dnes napríklad odchádza do Írska, vracia sa vo štvrtok. Pritom Šebej ani netají, že jeho absolútnou osobnou prioritou je integrácia do NATO, ktorej mieni podriadiť všetko ostatné. Že aké nároky a čas vyžaduje práca partajného lídra, nech sa páči letmý pohľad na Roberta Fica.
Faktom je, že nástojčivá potreba zmeny pristihla DS s priúzkym výberom personálnych alternatív. Pokus so Šebejom je totiž aj pokusom o absolútnu kontinuitu línie súčasného vedenia, tvorenej fakticky v kvadrante Langoš - Zajac - Šebej - Tatár. Zlomyseľne sa dá nazvať aj kozmetickou úpravou, čo najlepšie dokladuje kandidatúra Langoša na post prvého podpredsedu. Prílišná koncentrácia rozhodovania i drobnejšej politickej práce v tejto štvorke udrela veľkou silou späť - v DS nevyrástol druhý sled, schopný dodať lídra, všetko ďalšie sú iba regionálne rozmery. Alternatíva Ľudovíta Kaníka, presadzovaná niektorými regiónmi či poslancom SDK Jozefom Kužmom, je potom pre Langoša a spol. celkom neprijateľná. Údajne iba z dôvodu podnikateľských aktivít menovaného, osobné averzie však horia vysokým plameňom.
Rozhodnutie Kaníka nielenže sa neuchádzať o predsednícky post, ale dokonca podporiť Šebeja, je preto v danej situácii veľmi "štátotvorné" a zaslúži ocenenie. Priamy stret s ním by totiž väčšmi ako zdravú pluralitu priniesol ďalšiu nezdravú polarizáciu. Navyše, zo skupiny "langošovcov" je Šebej, ktorý sa aj z titulu svojej parlamentnej funkcie zdržiaval radikálnejších vyjadrení, vnímaný najmenej kontraverzne aj straníckymi podporovateľmi "miklošovskej" prezentácie. Malá rošáda v rámci najužšieho kruhu "nositeľov svetla" sa takto javí ako prienik dvoch základných požiadaviek - udržať zároveň jednotu strany aj s pokračovaním principiálnej línie. Tomu zodpovedá i stiahnutie veľmi neobľúbeného hlavného stratéga strany Zajaca do úzadia.
Pravdepodobný nástup Šebeja odzvoní zároveň aj špekuláciam o vplynutí DS do SDKÚ. To je najvýznamnejší signál smerom von, ktorý vyslalo Langošovo oznámenie. Reakcia sa dostavila obratom. Ani nie tak v chladnom komentári Ivana Šimka, ktorý o "koaličnom potenciáli" DS s predsedom Šebejom iba "nechcel špekulovať". Jasnejšiu správu vyslala dvorná politologička SDKÚ Soňa Szomolányi, ktorá sa akýmsi zázrakom objaví s analytickou glosou v agentúrach vždy vtedy, keď sa v DS či KDH čosi zomelie: Nemyslí si, že Šebej bude zvolený, "vhodného kandidáta bude ale ťažké hľadať, mal by to však byť človek, ktorý nie je známy, ale bude nositeľom zmeny štýlu".
Nuž, či bude alebo nebude Šebej zvolený, sa nechajme prekvapiť. V rámci "zmeny štýlu" by však nebolo od veci začať u seba. Napríklad tým, že by Soňa Szomolányi pri svojom mene poctivo uvádzala, že funguje ako poradkyňa premiéra Dzurindu. Iba pre poriadok, aby sme vedeli, čo za "nezávislý" expert sa nám práve prihovára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
