človek v živote minimálne privoňal ku horkastej aróme piva, ktoré sa okrem nápoja stalo sociologickým fenoménom, združujúcim rôzne záujmové skupiny a vytvárajúcim určitú subkultúru. V nasledujúcich riadkoch vám ponúkame niekoľko zaujímavých informácií, týkajúcich sa penivého moku.

História piva

Na konci minulého, ale aj na začiatku tohto storočia sa verilo, že kolískou piva bol Egypt. Potvrdzovali to všetky zachované nápisy na kamenných doskách, alebo napríklad texty z pyramíd v Sakkáre z konca 4. a zo začiatku 3. tisícročia pred n.l. Zoznamovali nás s výrobou a používaním piva vo všetkých epochách Horného aj Dolného Nílu.

Až neskôr sa začali prekladať hlinené tabuľky, nájdené v starých mestách dávno zaniknutých civilizácií, najmä v povodí riek Eufratu a Tigrisu, ktoré zmenili pohľad na históriu piva. Nikto predtým s určitosťou nevedel, že Sumeri, Akkádi, Babylónčania a Asýrčania zhotovovali pivo z obilia. Ako dosvedčujú viacerí vedci, pre prvé správy o výrobe kvasených nápojov z obilia musíme ísť až do dávnej Mezopotámie.

Výroba piva

Základnými surovinami, ktoré sú potrebné na výrobu piva, sú: slad, chmeľ a voda. Tieto rozhodujú o type piva, kvalite a dodávajú mu charakteristickú chuť.

Technológia výroby piva sa skladá z troch základných fáz, ktoré sú: príprava a výroba mladiny, kvasenie a dokvasovanie a stáčanie piva. Okrem piva vznikajú pri jeho výrobe aj vedľajšie výrobky a ani pivovarníctvo sa nezaobíde bez odpadov.

Trvanlivosť piva sa môže predĺžiť pasterizáciou a stáčaním za aseptických podmienok, plnením do fliaš za horúca, odstránením zárodkov v pive, ostrou filtráciou ako aj stáčaním v aseptických podmienkach. Ak sa chcete dozvedieť viac, pozrite si stránku o ošetrovaní piva.

Určite sa už každý zamyslel nad tým, čo je to vlastne pivo, aké je jeho zloženie, alebo ako sa určuje stupňovitosť piva.

Aby sme mohli pivo považovať za nezávadné, musí mať určité chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré sú dané normou a kontrolujú sa chemickými rozbormi alebo zmyslovými skúškami, tzv. degustáciami. Ak má mať pivo tú správnu chuť, treba dbať na jeho ošetrovanie a správne podávanie, pretože je citlivé na tepelné výkyvy.

Druhy piva

ALE - je anglické svetlé pivo, horké a veľmi silné. Poznáme niekoľko druhov - Mild, Bitter, Indian Stock, Pale a Old. Okrem toho sa tiež často v pivárňach ponúka Half and half (polovica Bitter a polovica Mild), ako obľúbený stredne horký nápoj.

BAVORSKÉ TMAVÉ PIVÁ - sa vyrábajú z mníchovských sladov. Charakteristické sú vysokým podielom extraktu, výraznou chmeľovou horkosťou, hustotou a trvalou penou. Tieto pivá sú silné a plné sladovochmeľovej chuti.

BEER - anglický názov piva, používaný najmä pre pivá (opak od Ale) lahodnej chuti.

BERLINER WEISSBIER - nemecké svetlé nízkokvasnicové pivo.

Podávanie piva

Aby malo pivo tú správnu chuť, treba dbať na jeho ošetrovanie, pretože je citlivé na tepelné výkyvy, ale aj na správne podávanie a nalievanie. Malo by mať iskru, dostatok hustej a trvácnej peny. Svetlé pivo má mať peknú zlatú až zlatožltú farbu, tmavé granátovú až čiernu. Preto ho musíme skladovať v čistých prevzdušnených skladoch bez zapáchajúcich produktov a chrániť ho pred slnečným teplom.

Na chuť piva má konečný vplyv aj teplota podávaného nápoja, ktorá by mala byť u čapovaného piva v lete asi 7 °C a v zime približne 7 až 10 °C a pri tejto teplote by sa malo i skladovať. Teploty nižšie ako 4 °C pivu škodia a takto podchladenému pivu často hrozí vznik chladového zákalu, naopak teplé pivo stráca chuť vplyvom unikajúceho oxidu uhličitého, pričom môže nadmerne peniť, a to znižuje manipuláciu pri čapovaní. Samozrejme, treba hovoriť aj o estetickej stránke, veď nie je nič krajšie, ako pohľad na pohár s iskrivým priesvitným mokom s bielou penou na vrchu. Preto je dôležité používať čisté a vhodné poháre, ktoré majú byť z bezfarebného skla, s hladkými okrajmi a rovnými plochami.

V poslednom čase sa začali aj výrobcovia viac zaujímať o odlíšenie svojich výrobkov od ostatných, takže pri nákupe máme lepší prehľad a lepší výber.

Posudzovanie piva

Aby sme mohli pivo považovať za nezávadné, musí mať určité chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré sú dané normou a kontrolujú sa chemickými rozbormi. Tieto vlastnosti sú kontrolované zmyslovými skúškami, tzv. degustáciami, ktoré robia pracovníci s príslušnými skúškami a oprávneniami. Pri takejto degustácii sa hodnotí priezračnosť, penivosť (stabilita peny a jej farba), ďalej vôňa, chuť (musí byť bez cudzích prímesí), plnosť (vyváženosť jednotlivých chuťových zložiek) a ráz (nasýtenie oxidom uhličitým).

Dôležitou vlastnosťou piva je horkosť, ktorá má byť adekvátna druhu piva - u 12 % pív je vyššia ako u 10 %. Okrem toho nesmie mať drsný charakter. Všetky tieto výsledky spracováva degustátor v číselnej forme. Degustáciu robí zvyčajne viacej degustátorov a ich závery sa porovnávajú.

Vplyv piva na ľudský organizmus

Z hľadiska výživnej hodnoty môžeme pokojne považovať piva za plnoprávnu potravinu. Túto skutočnosť často "narúša" obsah alkoholu, ktorý má za následok časté zneužívanie tohto nápoja za účelom dosiahnutia obľúbeného pocitu opojenia.

Aj napriek tomu je však pivo veľkou zásobárňou aminokyselín, potrebných na stavbu bielkovín v tele, má veľkú kalorickú hodnotu a preto môže slúžiť ako zdroj energie, ktorá sa v tele rýchlo uvoľňuje. Ďalej obsahuje množstvo vitamínov, prevažne zložiek B-komplexu, obsahuje aj veľké množstvo minerálnych ióntov a dokáže rýchlo dodať telu chýbajúce soli vylúčené potom a močom. Podporuje trávenie, doporučuje sa pri podvýžive, v rekonvalescencii, pri telesnej vyčerpanosti a podľa najnovších výskumov pomáha regenerovať poškodené pečeň. Svojim obsahom estrogénov má priaznivý vplyv na pohlavnú hormonálnu činnosť a na celkový metabolizmus. Tieto liečebné vlastnosti piva si všimli už v starom Egypte, kde sa aktívne využívalo na lekárske účely.

Podľa talianskeho časopisu Birra e malto sa pivo doporučuje dojčiacim matkám, pretože pivo obsahuje vitamíny a dráždivé látky, ktoré priaznivo pôsobia na ich telesný stav. Pre porovnanie: Sto gramov plzenského piva má 45 kalórií, teda toľko, koľko má sto gramov ovocnej šťavy, ale pivo má pritom trikrát menej cukru. Napríklad 100 g koňaku má 75 kalórií, rovnaké množstvo sladkého vína 140 kalórií a kúsok torty 450 kalórií. Výživná hodnota štvrť litra piva odpovedá napríklad 150 g zemiakov, 50 g chleba, 12,5 ml slnečnicového oleja, 15 g masla alebo 90 g mäsa.

Podľa profesora Thorella, inak nositeľa Nobelovej ceny, malé množstvo alkoholu v pive povzbudzuje duševnú činnosť a schopnosť reakcie. Azda jeho jedinou nevýhodou je nízky obsah sodíka, preto je ideálne dochutiť si ho niečim slaným.

Avšak vedci v Škótsku dospeli k výsledku, že kto denne vypije viac ako pol litra piva a štvrť litra vína, žije nezdravo. Od roku 1978 pozorovali 5800 mužov. Pokiaľ týždenne nevypili viac ako tri a pol litra piva a dva a pol fľašky vína, ich zdravotný stav a úmrtnosť sa vôbec neodlišoval od ľudí, ktorí nepili alkoholické nápoje. U konzumentov, ktorí vypili ešte väčšie množstvo alkoholu, zaznamenali oveľa častejšie mozgové príhody. Dokonca u mužov, ktorí vypili týždenne viac ako deväť litrov piva, bolo riziko mozgovej príhody dvakrát vyššie ako u abstinentov. Vedci rovnako nenašli dôkaz, že alkohol chráni človeka pred infarktom.

Spotreba piva vo svete

Produkcia a aj spotreba piva vo svete rastie oveľa rýchlejšie, ako počet obyvateľov na našej planéte. Kým v roku 1987 dosiahla celosvetová výroba na jedného človeka 20,5 litra, v roku 1996 to bolo už 21,6 litra. A prognózy odborníkov hovoria, že v roku 2001 to bude až 22,9 litra na jedného obyvateľa našej planéty.

V roku 1998 sa vo svete vypilo viac ako 124 miliárd litrov piva. Z celkovej produkcie sa väčšina piva na svete predáva v spotrebiteľskom balení, teda najmä vo fľaškách a plechovkách. Naproti tomu rast predaja čapovaného piva je oveľa pomalší, ako predaj piva v spotrebiteľskom balení. Popularita čapovaného piva podávaného a konzumovaného v rôznych pohostinských zariadeniach zostáva vysoká iba v tradičných pivárskych krajinách.

Podľa odborníkov by sa spotreba piva mala naďalej zvyšovať predovšetkým v Ázii, Latinskej Amerike, na Blízkom východe a vo východnej Európe. Obľuba "zlatého moku" rastie i v krajinách, ktoré ešte donedávna v jeho produkcii a spotrebe nevynikali.

Najväčšou pivovarníckou spoločnosťou na svete je aj naďalej americká firma Anheuser-Busch s ročnou produkciou viac ako 120 miliónov hektolitrov piva. Za ňou nasleduje holandský Heineken, ktorý v roku 1998 vyrobil 73 miliónov hektolitrov piva.

Slovenské pivovary vyrobili v prvej polovici roku 1999 2,083 miliónov hektolitrov piva, čo je o 90 tisíc hektolitrov - teda približne o štyri percentá menej ako za to isté obdobie v roku 1998, kedy predstavovala strata rekordných pol miliardy korún.

(zdroj: www.pivo.sk)

Autor: Quito (TASR)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.