Peter Schutz
V pomerne netypickú koaličnú roztržku prechádza kauza okolo menovania-nemenovania druhého štátneho tajomníka na ministerstve obrany. Vôbec prvým ťahom nového ministra Stanka vo funkcii totiž bolo prekvapivé oznámenie o ponuke tohoto postu nestraníkovi Rastislavovi Káčerovi, toho času riaditeľovi jednej zo sekcií MZV. Podľa šéfa rezortu by mal prevziať integračnú agendu, koordinovať ju s ostatnými ministerstvami a tak zefektívniť prístupový proces do NATO.
Jozef Stank, pôsobiaci dlho mimo republiky, sa tu okamžite prejavil ako "cudzorodý" prvok, hlboko neznalý veľkej koaličnej násobilky. Štátny tajomník je totiž post výsostne politický, podliehajúci prísnym "rozpočtovým pravidlám" v rámci partajného podelenia funkcií. Netreba azda stýkrát pripomínať, že v tomto spoločenstve sa podľa straníckeho kľúča rozpočítali ešte aj vyššie sedadlá na okresných úradoch. A kdečo inšie (paradoxom isteže je, že na presuny v parlamente už pomery síl vo vláde nereagovali, keďže by to vraj "destabilizovalo" či dokonca "rozbilo vládu").
A tak sa, celkom v duchu doterajšieho zvykového práva, vpriečilo KDH. Post prvého št. tajomníka a súčasne jediného štatutárneho zástupcu ministra totiž zastáva Jozef Pivarči, síce tiež bez politickej príslušnosti, ale nominovaný práve KDH. Podľa Pavla Hrušovského KDH so zriadením druhého št. tajomníka "principiálne nesúhlasí" preto, lebo o integráciu sa už stará päť vysokých štátnych funkcionárov a šiesty by bol zbytočný luxus, keďže naopak, "vláda by mala počet úradníkov znižovať".
Samozrejme, KDH trápi v tejto kauze čosi iného, než starosť o daňových poplatníkov (i keď treba spravodlivo uznať, že s myšlienkou vcelku radikálnej redukcie vládneho personálu prišli prví naozaj oni ešte kedysi na jar °99). Pivarči síce nie je členom hnutia, lojálny v dobrom zmysle slova však doteraz bol, a tak vlastne strážil akúsi mocenskú rovnováhu v rezorte. Púhou svojou prítomnosťou akosi symbolicky nafukoval vplyvové pole KDH. Symbolicky skôr preto, lebo exKanis ho fakticky ignoroval a neobdaril žiadnymi kompetenciami. Napriek tomu strana vlastnila vplyvový kanál, ktorým mohla realizovať v rezorte rôzne drobné záujmy. Jadrom protestu teda je, že nástupom Káčera, Stankovho človeka, by sa SDĽ v rezorte nadalej mocensky upevnila, samozrejme na úkor KDH.
Politicky je však KDH nesporne v práve. I v civilizovanejších koalíciách, kde sa s proporčným delením funkcií nelezie ortodoxne až do regiónov, je nemysliteľné, aby si kdejaký minister vytiahol z klobúka štátneho tajomníka a zajtra ho inštaloval. Jednoducho preto, lebo koalícia je aj o pomernom rozdelení moci medzi partnerov, a štátny tajomník je nesporne silná mocenská pozícia. Keby Hrušovský nevzdoroval, bol by sám proti sebe. A nič na tom nemení ani vyššieuvedený paradox, že zúrivá politická realita mu nedovolí podobne sa zachovať aj na úrovni o poschodie vyššej, kde KDH má o 50% nižšie zastúpenie, než by mu na základe parlamentnej sily náležalo.
KDH by však napriek všetkému malo hľadať cestu k dohode, keďže vecne ťahá za kratší koniec. Integrácia do NATO je skutočne vládnou prioritou, popri ktorej partajné priority a azda aj zvykové právo musia uvoľniť miesto. Personálna spúšť na ministerstve obrany je najťažším dedičstvom po exKanisovi, na čo máme dokonca aj ústne potvrdenie priamo z Bruselu. Posilnenie vrcholového manažmentu MO sa javí teda najlogickejším prvým krokom k náprave. Ak majú napr. Česi v tomto rezorte hneď niekoľkých štátnych tajomníkov a Maďari aspoň tých dvoch, pričom oni už sú v NATO, prednosť si asi naozaj zaslúžia argumenty Jozefa Stanka, ktorého napokon podporuje aj premiér i ďalšie koaličné strany. Ďalší silný argument hovorí o tom, že ak nový minister dostal dôveru, mal by dostať aj priestor na svoju koncepciu. Inak získava už dnes alibi pre prípad, že vo svojom poverení neuspeje - vy ste mi nedali človeka, vy ste zmarili moje plány. Napokon, potrebu ďalšej kvalifikovanej "sily" pri riadení problémového rezortu potvrdil i sám Pivarči. Ten v rámci svojej lojality ku KDH nechce iba priamo zodpovedať otázku, či Káčer má byť hierarchicky rovný s ním, alebo iba šéfom sekcie.
Politické či vecné argumenty však hrajú možno menšiu rolu, než iracionálne aspekty z nie tak vzdialenej histórie. Iba toť pred Vianocami to predsa bolo, čo po hlasovaniach o Harabinovi a amnestiách šéf klubu KDH vyhlásil, že "spolupráca s ľavičiarmi bude v budúcnosti veľmi problematická" a "KDH sa už necíti viazané podporovať osobitné návrhy SDĽ".
Žeby až tak? Ak áno, Jozef Stank skutočne nemal poňatia, do čoho vstupuje.
Autor: Stank v krajine zázrakov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
