štvrtok na Okresnom úrade v Prešove, by zrejme napadlo len málokoho. "V tomto konaní Okresný úrad v Prešove - odbor životného prostredia na základe stanovísk dotknutých účastníkov konania rozhodne, či stavebno-montážne práce zrealizované v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou povolí, alebo nariadi ich odstránenie," uviedol vedúci odboru Marián Harčarík.

Starý meštiansky dom v pamiatkovej rezervácii mesta Prešov sa minulého roku rozhodol zrekonštruovať jeho majiteľ Marcel Krajňák z Nižného Hrušova, ktorý tvrdí: "Do domu a tým aj do Prešova som už teraz investoval dosť. Je len pár ľudí, ktorí zainvestujú a starajú sa." Nikoho na úradoch podľa Krajňáka nezaujímajú "desaťtisíce tých, čo desať rokov na riti sedia zapísaní na úradoch práce." Problémy s byrokraciou na úradoch majú, ako povedal, len tí, "ktorí chcú niečo dokázať a dotiahnuť to rýchlo do konca."

Ako nás informoval M. Harčarík, konaniu o odstránení stavby (v tomto prípade jej častí), predchádzalo zastavenie stavebných prác na objekte zo 17. 11. 2000. "Krajňák nerešpektoval stavebný úrad v rámci štátneho stavebného dohľadu, bolo zistené, že stavebno-technické, stavebno-statické a architektonické riešenie objektu realizuje v rozpore s právoplatným stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou."

Znamená to, že Krajňák napriek upozorneniu nevykonal nápravu na nedostatočne podchytených základoch a stropoch v suteréne. Projektovú dokumentáciu ignoroval aj v prípade nosných murív v II. nadpodlaží. Tieto postavil bez opory o poschodie nižšie, je teda pravdepodobné ich prepadnutie. S pôvodným plánom projekčnej kancelárie B-ARCH Jozefa Bačinského začali viditeľne kontrastovať balkóny, ktoré sa objavili na čelnej a dvorovej fasáde, aj vnútorné schodisko v novostavbe obsahuje niekoľko zmien. V rozpore s predpismi chýbal aj stavebný dozor, na čo bol Krajňák niekoľkokrát upozorňovaný. "Keď som sa s ním po piatich dňoch od začatia stavby stretol a predložil mi faktúru, jednoducho som ho vyrazil. Mám človeka, ktorému dôverujem a je omnoho lacnejší," poznamenal M. Krajňák.

Ďalším dôvodom na novembrové pozastavenie stavebných činností bol aj susedný dom majiteľky Renáty Chudej. "Po tom, čo Krajňák začal s rekonštrukciou svojho domu, múry v mojom dome začali praskať," tvrdí R. Chudá. Dôkazom sadania stavby sú teraz takmer neotvoriteľné zadné vchodové dvere a trhliny na spoločnom nosnom múre v hrúbke od 1 do 4 milimetrov. Tie sa podľa R. Chudej objavili ako následok prístupu suseda, ktorý nezabezpečil svoje základy. Ako vysvetlil M. Harčarík, poškodená nemôže dokázať to, že trhliny sú čerstvé, nakoľko nedisponuje žiadnou fotografiou, či iným záznamom predchádzajúceho stavu. Dôkazom by boli akurát ďalšie trhliny, alebo rozširovanie pôvodných, čo ukáže až čas. Statik Dušan Bodnár, ktorý posudzoval opísané nedostatky, potvrdil nedostatočné podchytenie základov, ktoré podľa neho mohlo viesť k narušeniu statiky susedného domu. Zároveň však nepredpokladá, že stav sa bude ďalej zhoršovať, pretože základy sú už podchytené, "Treba trhliny brať ako sprievodný jav takmer každej podobnej rekonštrukcie. Keď vznikne nové priťaženie, takmer vždy začne objekt sadať a vzniknú podobné trhlinky."

Pôvodný projekt architekta Bačinského bol šitý na prestavbu pôvodného domu. Majiteľ však starý bez povolenia zbúral a na jeho základoch začal stavať nový. "Nechápem ako sa môže podobným spôsobom správať človek v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Je to barbarské," tvrdí riaditeľka krajskej organizácie Slovenského pamiatkového ústavu Mária Polláková.

Architekt Bačinský prestal vnímať objekt na Jarkovej ulici ako svoje dielo. "Kopec vecí na ňom jednoducho nespoznávam, nikdy by som ich nenavrhol," tvrdí. Prístup stavebníka priblížil, keď povedal, že "zhruba pred dvoma mesiacmi som nakreslil, čo sa dá so stavbou v takom stave robiť. Urobil som to tak, aby sa k tomu nemusel vyjadrovať hlavný architekt mesta a pamiatkári. Medzi tým vznikli ďalšie zmeny, nastal teda ďalší odklon, ktorý treba zachraňovať." Ako Bačinský uviedol, podľa súčasného stavu sa staviteľ zrejme nevyhne odstráneniu, alebo zmenám sporných častí stavby.

Z ďalšieho rozhovoru s Marcelom Krajňákom sme sa dozvedeli, že odklon od projektu nastal po tom, ako sa rozhodol zmeniť pre zmenu jeho využitia. Najskôr ho chcel využiť na podnikateľské účely celý, teraz už chce v podkroví so svojou rodinou aj bývať. Rozmiestnenie miestností v podkroví sa zmenilo. Tým vysvetlil existenciu svojvoľne postavených, nevhodných a nezabezpečených murív v krove stavby. Sporné balkóny, ktoré nezapadajú k charakteru historickej časti mesta po estetickej stránke, chcel mať na dome od začiatku. Ako povedal, do pôvodného projektu ich po dohode s architektom nezahrnuli, aby predišli zbytočnému zdržiavaniu úradmi. "Chcel som to postaviť do zimy. Bačinský mi povedal, že najskôr prejde cez povolenie celá stavba, o balkóny požiadame s dodatkom. Mám financie a som seriózny. Myslím si však, že nie všetci pracovali tak ako sme boli dohodnutí."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.