Peniaze idú potichu z ruky do ruky a ubytovateľ neodvedie poplatky ani štátu, ani obci. Takýto vysoký podiel odhadla majiteľka cestovnej kancelárie Parktour v Dolnom Kubíne Dana Halahijová. Nielen ona, ale aj iní tvrdia, že obyvatelia v mestách a obciach medzi sebou väčšinou dobre vedia, u koho sa vyskytujú čierne duše. Navzájom sa však úradom nevyzradia.
"Samozrejme, že ich nikomu neoznámim," hovorí Halahijová. "Viem, že v budúcnosti by som s nimi skončila a už by mi nezobrali klientov."
Papierovanie odrádza
Podľa názoru mnohých ľudí za touto činnosťou nie je iba prvoplánová snaha zarobiť. Veľa potenciálnych drobných podnikateľov vraj odrádza od živnosti zložitá agenda a vysoké odvody pri relatívne nízkom príjme. Ako vysvetlil majiteľ penziónu na Kysuciach, odvody do poisťovní a úradu práce ho stáli vlani 1793 korún mesačne, obci musí odviesť 730 korún za každé lôžko ročne, bez ohľadu na to, či je obsadené, a to ešte neráta ďalšie poplatky. "Celkom chápem ubytovateľov, ktorí majú sezónu jeden-dva mesiace, že to robia načierno. Pre živnosť by stratili nárok na podporu," dodal.
Triky šikovných
Problém čiernych ubytovávateľov zďaleka nie je jednoduchý a už vôbec sa netýka len turisticky atraktívnych miest, ako sú Vysoké a Nízke Tatry, Orava, Vrátna, Liptov či Spiš. Sú ľudia, ktorí prenajímajú priestory len z núdze, sú iní, čo vyslovene ryžujú z celoročne prenajímaných chát či bytov (len v Bratislave je príležitostí poskytovať byty načierno zahraničným firmám neúrekom). Ďalší zase na obecnom úrade prihlásia určitý počet lôžok, ale v skutočnosti ich majú dvojnásobok. Používajú sa všelijaké triky. Napríklad ubytovateľ má dve ubytovávacie knihy, pre kontrolu iba tú oficiálnu, alebo má dve registračné pokladnice, alebo upozorní hostí, aby všade tvrdili, že sú jeho príbuzní či známi, a od nich peniaze neberie. Podľa prednostu mesta Vysoké Tatry Jozefa Vilima kým nebudú jasné pravidlá, kto a za akých podmienok môže ubytúvať hostí - či cez cestovku, informačnú kanceláriu alebo priamo, poriadok nenastane.
Štát chce len dane
Dlhoročný pracovník v cestovnom ruchu, vedúci Turistickej informačnej kancelárie v Zuberci Július Hudec vidí zásadný problém v nezáujme vlády postarať sa o cestovný ruch. "Prečo, keď sa povie A, sa nepovie aj B? Na Orave napríklad stovky ľudí krachom Tesly stratili zamestnanie. Sú na podpore. Ubytúvanie turistov je často jedinou obživou. Ako rieši ich základné problémy štát, ktorý nie je schopný financovať ani turistické kancelárie, podporujúce prílev turistov, o absencii štátnej propagácie ani nehovoriac? Tento štát od nich žiada odvody z maličkého príjmu z klientov z dvojmesačnej sezóny?"
Chýba zákon o cestovnom ruchu, ktorý by mohol vniesť aspoň základný systém do združovania prostriedkov v turizme, hovorí Hudec. Tak je to nielen vo vyspelých štátoch, ale aj v Maďarsku. Rakúsky súkromník si nedovolí podnikať na čiernych dušiach, lebo by vo svojej obci skončil. Prišiel by o výhody, ktoré má z členstva (povinného) v turistickom združení, ktorému však, samozrejme, musí odvádzať isté percentá.
Šéf Združenia miest a obcí Slovenska, starosta Štrby Michal Sýkora poukazuje, že cena nocľahu na privátoch vyskočila od roku 1990 len o málo, zhruba zo 150 na 200-220 korún, zato vstupy a energie zdraželi oveľa viac. Navyše počet turistov z roka na rok klesá, takže na dedinách skrachovalo veľa cestoviek, ktoré sa ešte pred troma rokmi uživili ponúkaním ubytovania. Podľa Sýkoru dnes podnikatelia necítia zo strany štátu záujem zaviesť do cestovného ruchu systém - tak aby z toho bol úžitok pre štát, podnikateľa aj pre obec. "Keby to cítili, nebránili by sa odvodom. Ak to však nezapadá do jedného súkolia, podnikateľ to využije a podniká načierno. Samospráva nemá páky, aby zisťovala, kto podniká bez živnosti alebo nenahlasuje počet prenajímaných lôžok," hovorí Sýkora. Dodáva, že kontrolu by mal robiť ten, kto živnosť vydáva, teda živnostenské oddelenia okresných úradov. Na viacerých z týchto oddelení, v hlavnom meste aj mimo neho, nás však ubezpečili, že živnostníkov kontrolujú pravidelne a že čiernotu sankcionujú rádovo aj desaťtisícovými pokutami. Šéf ZMOS-u na to reagoval, že on sa s takou kontrolou zatiaľ nestretol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
