celospoločenskú diskusiu o tom, ako by mali byť cirkvi financované.

Súčasný stav je podľa predstaviteľov štátu i cirkví už nevyhovujúci. Fakt, že štát v plnej výške hradí platy duchovných a prevádzku biskupských úradov, znamená, že s pribúdajúcim počtom duchovných rastú výdavky štátneho rozpočtu. Zároveň cirkvi stále nemajú dostatok duchovných. Peniaze na opravu sakrálnych stavieb, často kultúrnych pamiatok, nemá ani štát, ani cirkvi.

Ministerstvo kultúry predstavilo včera tri modely financovania. Prvé dva predpokladajú len novelizáciu existujúceho zákona o financovaní cirkví - tie by naďalej z väčšej časti platil štát.

Prvá možnosť predpokladá štátny príspevok na jedného veriaceho. Počet veriacich by sa odvodil od aktuálneho sčítania ľudu. Druhý model počíta s tým, že by štát stanovil počet duchovných pre každú cirkev, ktorým bude naďalej poskytovať plat. Cirkev sa môže rozhodnúť pre vyšší počet duchovných, na ich platy bude však musieť nájsť peniaze sama.

Najradikálnejšiu zmenu by znamenalo schválenie tretieho modelu - daňovej asignácie. Každý daňový poplatník by sa rozhodol, komu povinne poukáže stanovenú časť zo svojej dane. Na výber bude príspevok na jednu z registrovaných cirkví alebo na obnovu kultúrnych pamiatok. "Neznamenalo by to zvýšenie daňového zaťaženia. Práve naopak, išlo by o rozšírenie práv občana, zvýšila by sa adresnosť jeho povinných daní," povedal Kňažko.

Prijatie nového modelu bude podľa ministra výsledkom kompromisu medzi štátom, veriacimi a cirkevnými predstaviteľmi. "Spolitizovanie tejto diskusie alebo prílišná emotívnosť by neboli dobré," povedal Kňažko.

Autor: mar

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.