tomuto historicky pravdivému tvrdeniu, uplynulý rok bol aj v najchladnejšom slovenskom regióne teplotne výnimočný. Okrem januára, júla a septembra sme zaznamenali každý mesiac vyššie priemerné teploty, ako v predchádzajúcom sledovanom období. Najväčší rozdiel v porovnaní s dlhodobým priemerom sme namerali v apríli - o 3,4 a v novembri - dokonca o 4,6 stupňa viac," povedal nám vedúci meteorologickej stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu na letisku Poprad - Tatry Ing. Pavol Záhoranský, CSc.
Podľa jeho slov, vlani bolo v Poprade 36 letných dní, z toho päť už v máji, kedy teplota prekročila 25 stupňov Celzia, kým v roku 1999 len 15. Rekordom je tiež osem tropických dní s horúčavami nad 30 stupňov Celzia, v porovnaní s dlhoročným priemerom 1,5 dňa. Absolutórium si vyslúžil 21. august 2000, kedy sa ortuť na teplomeri vyšplhala na 33,5 stupňa. Je to maximum, ktoré sa podarilo namerať po prvý raz od chvíle, čo sa na popradskom letisku zaznamenávajú teplotné údaje a táto služba tu funguje už sedem desaťročí. „Príčinou tohto stavu je bezpochyby pôsobenie skleníkového efektu, zvýšená prítomnosť oxidu uhličitého v ovzduší, narušenie ozónovej vrstvy, prehrievanie morí, oceánov i samotného zemského povrchu," konštatoval a dodal, že v súvislosti so zmenami počasia načrtávajú meteorológovia dva druhy katastrofických scenárov. Podľa prvého nastane výrazné prehriatie ovzdušia, čo bude mať negatívny dopad na celú civilizáciu. Druhým je zase očakávanie akejsi malej doby ľadovej... „Samozrejme, že pozorujeme zmeny v atmosfére. Ťažko však povedať, akým smerom sa bude situácia ďalej uberať. Osobne skôr predpokladám výraznejšie výkyvy v počasí spojené s výraznými rozdielmi medzi letom a zimou," konštatoval.
O jeho slovách svedčí aj vývin počasia v tatranskom regióne v minulom roku. Zima na začiatku roku 2000 bola silnejšia ako po minulé roky. Výška snehovej prikrývky na Lomnickom štíte dosiahla rekordných 3,45 metra. Zaujímavých bolo aj 1,85 metra snehu na Štrbskom Plese, 140 centimetrov v Tatranskej Javorine a 132 na Podbanskom. Už v marci sa však spontánnym spôsobom o slovo prihlásila jar. Nasledovali extrémne teplý apríl a máj, chladnejší nástup leta a potom zase nezvyčajné horúčavy v auguste. Prechodne sa potom ochladilo v septembri a samotná zima sa začala až v polovici decembra. Dosiaľ najnižšiu tohtoročnú teplotu zaznamenali popradskí meteorológovia 16. januára, kedy ortuť na teplomeri poklesla na mínus 17,8 stupňa Celzia. „Aj keď sme mali v uplynulých mesiacoch teplejšie, ako sme zvyknutí, fenomén Tatier tu bude pôsobiť vždy. Vždy budeme ako prví schytávať vpád studeného vzduchu, hoci o niekoľko desiatok kilometrov južnejšie, na Gemeri, je za klimatickou čiarou dvoj až trojtýždňový posun vo vegetácii," konštatoval P. Záhoranský a na záver sa pokúsil o vyslovenie prognózy vývinu počasia na nasledujúce dni. „Všade vo svete prestali s dlhodobými predpoveďami. Sú totiž nespoľahlivé. Teraz môžem povedať len toľko, že v nasledujúcich dňoch sa môžeme pripraviť na sneženie. Treba však počítať s tým, že v nižších nadmorských výškach sa k nemu pridajú aj dažďové prehánky, čo zrejme turistov ani domácich nenadchne," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
