skladal iba z niekoľkých tisícov atómov. Informoval o tom časopis Science.
Prostredníctvom vysokocitlivého rastrového tunelového mikroskopu mohli vedci vidieť, ako sa maličké ostrovy cínu, skladajúce sa z maximálne 100.000 atómov, pohybujú pri izbovej teplote na povrchu z medi. Na prvý pohľad neusporiadaný pohyb pripomínal syčiacu kvapku vody poskakujúcu na rozpálenej sporákovej platni.
Energiu získavali cínové ostrovy z tenkej vrstvy bronzu, čo bola v tomto prípade zliatina medi s cínom. Atómy cínu sa spájali s meďou a pri tejto exotermickej reakcii sa uvoľňovala energia, ktorú cínové ostrovy spotrebúvali a pohybovali sa po medenom povrchu.
Smer tohto pohybu sa dal ovplyvňovať. Energeticky najvýhodnejší bol tam, kde ešte neboli žiadne stopy cínu. Pohyb motora sa mohol riadiť aj cieleným ukladaním cínu na medenom povrchu. Cínové ostrovy sa potom vyhýbali oblastiam s usadeným cínom a vyhľadávali tie bez cínu. "Tento experiment sa dá nazvať prvým pozorovaním pracujúceho nanomotora," tvrdí Flemming Besenbacher, fyzik na univerzite v dánskom Aarhuse.
Autor: Livemore (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.