spolužiakov... Toto všetko je len stručný sumár charakteristiky vlani ešte 15-ročného Mariána H. z Košíc. Na záladnej škole, ktorú navštevoval, bol z výchovného hľadiska problémovým žiakom. Vymeškal 440 vyučovacích hodín a keď raz za čas zasadol do školskej lavice, porušil všetko, čo prikazoval školský poriadok. Prišiel čas, keď pretiekla i posledná kvapka trpezlivosti pedagógov, ktorú s Mariánom mali a na odporúčanie psychologičky bol premiestnený do osobitnej školy. Referát starostlivosti o rodinu a dieťa zabezpečil nad ním ochranný dohľad. Pohovor s rodičmi a krátenie sociálonych dávok kvôli Mariánovým absenciám v škole, priniesli určité zlepšenie...
Ukázalo sa, že Mariána bolo častejšie vídať v škole, ale v jeho správaní výraznejšie zmeny nenastali. On sám o sebe povedal: "To, čo o mne napísali v charakteristike zo školy, je pravda... Ale polepšil som sa. Uvedomil som si, že byť zlý je o ničom..." Ťažko povedať, čo si tento dnes už šestnásťročný chlapec pod pojmom zlý, predstavuje. On sám si myslí, že sa polepšil, ale skutok, kvôli ktorému stál pred súdom, ani jeho správanie, tomu nenasvedčujú.
Stalo sa to 26. marca lanského roka. V ten deň hrali Košičania Jaroslav, Marián a Patrik futbal. Okolo 17. hod. sa rozhodli vrátiť domov. Nasadli na svojich dvojkolesových tátošov, keď na Talinskej ulici v Košiciach pred sebou zbadali skupinku Rómov. "Keď som okolo nich prechádzal, pristúpil ku mne tu prítomný obžalovaný a povedal: ´už ma viac neprovokuj!´ Vzápätí mi pritlačil na chrbát ľavej ruky ohorok horiacej cigarety, ktorým ma pri jej zahasení popálil... To poranené miesto ma štípalo... Chcel som čo najskôr ujsť, ale pristúpil ku mne mladší brat obžalovaného a udrel ma otvorenou dlaňou po tvári. Po ňom, keď som odtiaľ utekal, ma začali udierať do nôh a do chrbta viacerí malí Rómovia, ktorí tam boli," opísal 16-ročný Jaroslav J. okolnosti, ktoré predchádzali jeho návratu domov.
Ako poškodený povedal, rana na ruke ho bolela a pálila, preto šiel s mamou k lekárovi, ktorý mu ju ošetril a obviazal s tým, že si ju nemá namáhať. "Ja som ľavák a keďže som nemohol písať a mal som si ruku chrániť, aby sa mi do rany nedostala infekcia, asi desať dní som nechodil do školy. Medzitým som bol párkrát na preväz," vysvetlil samosudkyni poškodený, prečo bol doma a nechodil do školy. Zo záveru znaleckého posudku z odboru zdravotníctva vyplynulo, že v dôsledku útoku obžalovaného utrpel popáleninu druhého stupňa. Z lekárskeho hľadiska ide o zranenie ľahké s dobou liečenia 10 až 14 dní.
Zdá sa, že škola nevonia nielen obžalovanému, ale ani chlapcovi, ktorému len tak z frajeriny, popálil ruku. "Ja dnes nechcem ísť do školy, potrebujem pečiatku," vyhlásil po skončení výpovede Jaroslav J., žiak SOU strojárenského. Na otázku, koľko má vyučovacích hodín, odpovedal, že sedem... "Potvrdenie dostaneš, ale len na dve hodiny. Nie je žiadny dôvod, pre ktorý by si nemal ísť do školy. Navyše máš čo doháňať, veď si maródil kvôli ruke," nedala sa obmäkčiť samosudkyňa.
Mladistvý Marián H., ktorého prokurátor obžaloval z trestných činov ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s výtržníctvom, pred súdom nezatĺkal. Priznal, že na ruke svojho rovesníka Jaroslava zahasil cigaretu a aj to oľutoval. Či to myslel úprimne, ukáže čas. Doposiaľ ešte nebol trestaný, ale to neznamená, že sa ničoho nedopustil. V júni 1999, teda v čase, keď ešte nebol trestne zodpovedný, sa vlámal do výrobne pečiva a podpísal sa pod krádež. Ako vysvitlo včera pred súdom, vlani v októbri, sa stihol namočiť do ďalšieho trestného činu. "Nad mladistvým Mariánom H. bol opakovane uložený ochranný dohľad. A to preto, že voči nemu bolo zahájené trestné stíhanie. Mal sa dopustiť pohlavného zneužívania maloletej," dodala pracovníčka Okresného úradu Košice IV z referátu starostlivosti o rodinu a dieťa.
"Pani sudkyňa! Môj syn za to nemôže, že je fešák, a že sa páči dievčatám. Za to čo sa stalo, môže tá jeho frajerka, nie on. Ona ho chcela a aj chce. Ta čo mám robiť, zavrieť ho na kľúč? A veď ju neznásilnil. A okrem toho, oni chcú ísť na pytačky," vychrlila jedným dychom, na obranu Mariána, jeho mama. Nuž, zdá sa, ako obžalovanému i jeho matke vysvetlila samosudkyňa, bude naozaj lepšie, ak si 16-ročný Marián, rok či dva, dá s dievčatami, čo sú ešte pod zákonom, pokoj. Jeho frajerka má totiž len trinásť a tak zodpovednosť za to, čo s ňou robí, je len a len na ňom...
Tak prokurátor, ako aj obhajkyňa obžalovaného, sa zhodli na tom, že niet žiadnych pochýb o tom, že Jaroslava J. popálil na ruke cigretou. Pozornosť samosudkyne upriamili na skutočnosť, že tohto skutku, teda ublíženia na zdraví a výtržníctva, sa dopustil poldruha mesiaca po dovŕšení pätnástich rokov, teda veľmi krátko po prekročení hranice trestnej zodpovednosti. S prihliadnutím na túto okolnosť, na priznanie a ľútosť obžalovaného na jednej strane, ale i na negatívne charakteristiky na strane druhej, samosudkyňa Okresného súdu Košice II Mariánovi uložila úhrnný trest mesiac s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Pri zdôvodnení verdiktu sudkyňa zdôraznila, že záleží len na Mariánovi, teda na tom, ako sa bude správať, či sa v skúšobnej dobe osvedčí, alebo pôjde za mreže...
Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
