železiarňach. Jeho cieľom bolo reštrukturalizovať spoločnosť, ktorej reálne hrozil bankrot, ozdraviť ju a pripraviť vstup strategického investra. To všetko sa podarilo. Miesto svojho ďalšieho pôsobenia úspešne tají, hoci v kuloároch kolujú všemožné dohady, padajú mená ďalších veľkých slovenských firiem, ktoré majú podobné problémy, aké mali ešte koncom roku 1998 železiarne. Túto možnosť síce včera G. Eichler nevyvrátil, ale jedným dychom dodal, že na to zatiaľ nie je pripravený.
Gabriel Eichler včera aspoň opäť potvrdil informáciu, že bude pomáhať U.S. Steelu a iným spoločnostiam pri lanárení zahraničných investorov, ktorí by mohli prísť na východ Slovenska. Zamestnancom U.S. Steelu ale nebude. Ostane aspoň na Slovensku? "Budem na Slovensko chodiť," s úsmevom odpovedal. Zaujímalo nás, za akú kapitolu vo svojom živote by označil svoje pôsobenie v železiarňach. "Bola to najkomplikovanejšia pozícia, akú som kedy zastával. Som veľmi rád, že sa mi práca podarila." Čo mu najviac utkvie v pamäti z tohto obdobia? "Rád budem spomínať na ľudí z Košíc." Keby stál opäť na začiatku svojej cesty v železiarňach, urobil by niečo inak? "Keby som bol vedel, čo ma čaká, asi by som sem nebol prišiel, ale teraz som rád, že som tu bol."
Kufre vraj má už zbalené a vo štvrtok ráno si ich berie so sebou do Bratislavy. Odtiaľ, ako povedal, poputuje ďalej na západ. Včera večer sa rozlúčil so svojimi spolupracovníkmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
