takmer osem metrov a urobí ich štyri za sekundu. K jeho bežeckým výkonom sa približujú len niektoré antilopy. Vzhľadom sa gepard odlišuje od ostatných mačkovitých šeliem, spoločnú s nimi má len guľovitú hlavu, dlhý chvost a pružnú chrbticu. Dlhými nohami s nezatiahnuteľnými pazúrmi skôr pripomína vlka alebo vysokého psa. Inou zvláštnosťou gepardou je ich minimálna genetická premenlivosť, ktorú spôsobili drastické zmeny podnebia koncom doby ľadovej, kedy vyhynulo viac ako 75 percent suchozemských živočíchov. Ako svedčia paleontologické doklady aj najnovšie genetické analýzy, asi pred 10 tisíc rokmi hrozilo aj gepardom vyhynutie a prežilo ich len niekoľko. Tým došlo k ich príbuzenskému kríženiu, takže sú všetky gepardy blízki príbuzní, takmer ako jednovaječné dvojičky. Spôsobilo to nedostatočnú fyziologickú a ekologickú prispôsobivosť druhu. Keby sa napríklad medzi nimi rozšírila smrteľná nákaza, nenašli by sa jedince s odlišnými schopnosťami vytvárať imunitu proti tejto nákaze.
Gepard je stepný tvor. Živí sa hlavne gazelami a antilopami, pri ich nedostatku aj zajacmi a menšími zvieratami. Na korisť striehne z vetvy stromu alebo vrcholu termitiska. Výhodné pozorovacie stanovisko si každý gepard na výstrahu ostatným značkuje. Nakoľko je výlučne šprintérom, nie je schopný korisť dlhšie prenasledovať a uštvať, ako psovité šelmy či hyeny. Potrebuje sa preto k nej čo najviac priblížiť, asi na vzdialenosť 40-50 metrov. Aby sa neprezradil pachom, plazí sa k vyhliadnutému stádu proti vetru a ukrýva sa vo vegetácii. Keď je už natoľko blízko, že by ho pasúce sa zvieratá mohli zbadať, zaútočí. Stádo sa okamžite dá na útek. Antilopy bežia rýchlosťou až 70 kilometrov za hodinu, gepard je však výrazne rýchlejší. Keď dostihne svoju obeť, chytí ju za zadnú nohu a strhne na zem, kde sa jej zahryzne do krku, aby ju zahrdúsil. Akcia však predstavuje pre neho veľkú fyziologickú záťaž, počet nádychov sa mu zvýši zo 60 na 150 za minútu a telesnú teplota vystúpi na kritických 40 stupňov Celzia. Organizmus je ohrozený prehriatim. Preto po love gepard nezačne hneď konzumovať úlovok, ale asi štvrťhodiny oddychuje, sedí a lapá dych, aby sa ochladil.
Gepardy boli pôvodne rozšírené po celej Afrike a juhozápadnej Ázii. Ich areál sa pôsobením človeka neustále zmenšuje. V roku 1900 počet gepardov presahoval sto tisíc, dnes ich je sotva dvanásť tisíc. V Ázii už boli vyhubené, v Afrike prežívajú najviac v Krugerovom národnom parku v Juhoafrickej republike a na východoafrickej savane Serengeti. V minulosti používali gepardy na lov, podobne ako u nás sokoly. Mongolskí panovníci vlastnili aj vyše tisíc loveckých gepardov. Vozili ich pred sebou na koňoch, cez hlavu im navliekli kuklu. Keď sa dostatočne priblížili k vyhliadnutej zveri, sňali gepardom kuklu, ukázali korisť a vypustili. Gepardy sa potom priplazili do blízkosti zveri a napadli ju. V Indii gepardy vodili na poľovačky na šnúre, alebo ich vozili na slonoch, prípadne na kárach ťahaných volmi. Lovecké gepardy prichádzali ojedinele i do Európy. Cisár Leopold I. dostal do daru od tureckého sultána dva vycvičené gepardy a rád s nimi lovil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
