pojednávaciu sieň Krajského súdu v Košiciach. O tom, že prítomnosť zástupcov médií bola tŕňom v oku nielen jemu, ale i štvorici jeho spoluobžalovaných, svedčili i ďalšie poznámky adresované prítomným redaktorom. Muži, ktorí sa v súdnej sieni správali uhladene, a zdôrazňovali, že žijú bezúhonným životom, len čo sa za nimi zavreli dvere, ako švihnutím čarovného prútika, ukázali svoju pravú tvár… Na to najdôležitejšie, že včera boli novinári na pojednávaní práve kvôli jednému zo "svinstiev", pod ktoré sa podpísali oni sami, akosi pozabudli.
Na začiatku story, o ktorej bude reč, bol lós. Aj keď to znie neuveriteľne, zdá sa, že niektorí ľudia, čo pokúšajú Šťastenu, tak veľmi túžia vyhrať, až tomu nakoniec uveria, i keď to v skutočnosti vôbec nie je pravda. Košičanka Mária Š. si ešte v roku 1993 kúpila lós. Tvrdila, že vyhrala milión korún, z ktorých však nevidela ani korunu, pretože jej Peter S. lós ukradol. Ubehli štyri roky, kým sa potencionálna milionárka posťažovala Mariánovi B. Ten si ju pozorne vypočul a podujal sa zabezpečiť vrátenie "ukradnutých" peňazí po vlastnej osi. Skontaktoval sa s Ing. Dušanom K. a Rastislavom T. Neskôr, už prostredníctvom tých dvoch, aj s vtedy mladistvým Andrejom L., Tiborom B. a Miroslavom Š. Akýmsi nemenovaným šéfom komanda, ktoré zobralo spravodlivosť do svojich rúk, bol Ing. Dušan K., ktorý podnikal v oblasti vymáhania dlhov. Na jeho pokyn Tibor s Andrejom vyviezli "milionára" Petra S. autom do lesa. Stalo sa to v júli 1997 okolo 19.30 hodiny.
Hovorí poškodený: "V blízkosti Rekreačného strediska Jahodná, asi sto metrov od hlavnej cesty, ma všetci bili päsťami, bejzbalovou palicou a tiež kopali do hrudníka. Nútili ma povedať, kde mám jeden milión korún. Dušan K. a Marián B. na mňa naliehali, aby som sa priznal, kto mi pomohol výhru vybrať. Prvý z nich sa mi vyhrážal usmrtením, žiadal, aby som časť peňazí, konkrétne 350 tisíc korún, doniesol do cukrárne Aida v Košiciach." Ako z výpovede Petra S. ďalej vyplynulo, nemal na výber. Vyhrážanie sa smrťou zobral vážne a tak naoko súhlasil, že požadovanú sumu do cukrárne na druhý deň prinesie. Slovo dodržal, ibaže transakcia odovzdávania peňazí mala iný priebeh, ako predpokladali muži, čo ho vydierali. Na dohodnuté miesto totiž neprišiel len Peter S., ale aj policajti. Do nimi nastraženej pasce sa chytili Marián B., Rasťo T. a Tibor B.
A to len kvôli vlastnej hlúposti, resp. výmyslu pani Márie Š., ktorá žiadny milión nevyhrala. Muž, z ktorého ho chceli vytĺcť, po ich presviedčaní bitkou, musel vyhľadať lekára. Po nakladačke, pod ktorú sa podpísali päsťe a kopance štyroch násilníkov, a tiež bejzbalová palica, Peter S. utrpel zlomeniny dvoch rebier, početné krvné podliatiny, odreniny v oblasti tváre, záhlavia, hrudníka a chrbta. Zo zranení sa liečil tri týždne.
Prokurátor obžaloval šesticu mužov z trestného činu vydierania. Avšak s tým rozdielom, že okrem Ing. Dušana K. a Mariána B. sa ho Miroslav Š., Rastislav T., Andrej L. a Tibor B., dopustili so zbraňou (bola ňou bejzbalová palica). Štvorica posledne menovaných sa pred súdom zodpovedala aj z trestného činu ublíženia na zdraví. Aj keď obžaloba prokurátora uzrela svetlo sveta v roku 1998, Košičania vo veku od 19 do 41 rokov si na trestnú lavicu zasadli až v marci lanského roka, pretože časť z nich sa oddávala turistike po Európe. Tibor B. sa zabudol vrátiť dodnes. V jeho prípade sa vedie konanie proti ušlému a pojednávanie prebiehalo v jeho neprítomnosti.
Obžalovaní využili svoje právo a odmietli pred súdom vypovedať, čo bol dôvod na prečítanie ich výpovedí z prípravného konania. Všetci sa zhodli len v tom, že sa na vymáhaní peňazí zúčastnili. Tibor a v tom čase ešte mladistvý Andrej priznali, že spolu s Mirom, na pokyn Rasťa, poškodeného bili. Dušan a Marián vysvetľovali svoju účasť na vymáhaní peňazí ako vzájomnú pomoc, čoi ako sprostredkovanie… Ani jeden z nich nepoprel, že na poškodenom bolo vidno stopy po bitke. Zo spáchania žalovaných skutkov ich usvedčil Peter S. Ten násilníkov identifikoval a pri konfrontáciách s nimi zotrval na svojej výpovedi. Okrem iného opísal, že muži, ktorí ho v lese zbili, ho tam odviezli na modrom aute značky VAZ 2107. Policajti následne zistili, že išlo o auto, ktoré používal jeden z obžalovaných - Miroslav Š. Nachádzala sa v ňom aj bejzbalová palica. Komu patrila, sa ani v dokazovaní pred súdom, zistiť nepodarilo. Jej význam sa však snažil jeden z obžalovaných zbagatelizovať: "Tá palica patrí Tiborovi B. Je to vlastne kuchynský valček, ktorý používala jeho manželka a pamätám sa, že ho mala zavesený nad sporákom." Pohľad na "valček na cesto", by určite rozosmial každú gazdinku, ale nie vynálezcu, ten sa tváril, ako by to myslel vážne...
"Žijem bezúhonným životom a zákonným spôsobom sa naďalej zaoberám vymáhaním dlžôb," vyhlásil v záverečnej reči Ing. Dušan K. Jeho spoluobžalovaný Miroslav Š. tiež argumentoval tým, že od skutku, kvôli ktorému stoja pred súdom, ubehli temer 4 roky a on sa odvtedy ničoho nedopustil. Prejavil i ľútosť: "Ospravedlňujem sa tu prítomnému poškodenému, lebo už viem, že žiadny dlh nemal. Poznal som ho len tak z videnia, ale Mária Š., za ktorú som spravil robotu, bola pre mňa cudzia žena…" Svojou bezúhonnosťou argumentoval aj Rastislav T. a dodal: "Ja som sa spolu s rodinou vrátil na Slovensko dobrovoľne. Je mi ľúto, čo sa stalo." Marián B. a Andrej L. sa stotožnili s argumentami svojich advokátov. Prvého z nich žiadal obhajca oslobodiť, druhého uznať vinným len z ublíženia na zdraví, nie z vydierania.
Po dlhšej porade trestného senátu Krajského súdu v Košiciach vyniesol jeho predseda verdikt, ktorým uznal všetkých obžalovaných vinnými v zmysle obžaloby. Výška trestu bola stanovená podľa toho, ako sa na uvedenom skutku obžalovaní podieľali a ako žili. Ukázalo sa, že okrem viackrát súdne trestaného Miroslava Š., registre trestov ostatných boli doposiaľ čisté. Za trestný čin vydierania si Ing. Dušan K. vyslúžil rok nepodmienečne a Marián B. 18 mesiacov. Zvyšok partie dostal úhrnné tresty za vydieranie so zbraňou a ublíženie na zdraví. Andrej L., ako mladistvý, vyfasoval 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, Rasťo T. 24 mesiacov, Miroslav Š. a Tibor B. (odsúdený v neprítomnosti), dostali po 2 a pol roka. Pre výkon nepodmienečných trestov boli všetci obžalovaní zaradení do prvej a Miroslav Š. do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť len v prípade Andreja L., ostatní štyria obžalovaní a ani prokurátor, sa k verdiktu zatiaľ nevyjadrili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
