Peter Schutz
Výzva Republikovej rady SMK svojim poslancom, aby podporili svojimi hlasmi v parlamente novelizáciu Ústavy SR, je racionálnym a zrelým rozhodnutím. Zaslúži ocenenie, pretože si žiadalo istú dávku sebazaprenia. Skutočnosť je totiž taká, že podmienky, ktoré Maďari pred svojich partnerov postavili, sa naplnili iba do dvoch tretín. "Dostali" Chartu menšinových a regionálnych jazykov, aj vládne uznesenie o fakulte pre maďarských pedagógov. Prehrali v otázke prevodu pôdy do správy obcí. Pričom aj k dvom splneným podmienkam patrí poznámka, že plnenie je zatiaľ takrečeno formálne, keďže jazyková charta ešte musí prejsť ratifikáciou v parlamente a odporučenie zriadiť fakultu (aj s vládnym príspevkom 10 miliónov Sk) si musí osvojiť akademický senát univerzity v Nitre. Realizačné fázy svojich požiadaviek však už (našťastie?) s ústavou nespájajú.
SMK patrí uznanie aj napriek faktu, že pozitívny záver bol okolnosťami fakticky vynútený. Ako sme už viackrát napísali, iba z titulu bankrotu v kauze prevodu pôdy by bola blokácia ústavy politicky neuhájiteľná. Bugár a spol. by takúto "sabotáž" pred verejnou mienkou, dokonca aj tou maďarskou, nedokázali asi ustáť.
Poznáme pritom v súčasnej koalícii minimálne jednu takú stranu, ktorá by v identickej situácii vyhodila do povetria všetky mosty. Nemalo by uniknúť pozornosti, že už týždeň-dva tu raz Migaš, inokedy Andrassy a potom zase Ftáčnik signalizovali, že "opozícia by mala prehodnotiť svoje doterajšie stanovisko a k novele ústavy sa postaviť konštruktívne, pretože je potrebné, aby novela ústavy bola schválená." A podobne. Zabudli iba dodať, že opozícia akúkoľvek podporu tejto korune priorít vládnej koalície už rok a pol principiálne odmietala.
SMK sa teda bude musieť vyrovnať s tým, že svoj pôdny program, ktorý presadila do vládneho vyhlásenia, nerealizuje. Keďže dlhodobo zostáva jedinou koaličnou stranou bez preferenčných strát, na riadnom sneme, ktorý bude už túto sobotu, by Bugár a spol. svoj kompromis mali obhájiť.
Navyše ešte dohoda, ktorá vzišla z rokovania Dzurinda - Pál Farkas, ani vecne nezaslúži žiadne ovácie. Pôda zostane v správe pozemkového fondu (SPF) a k prípadnému prenajímaniu budú mať obce iba akýsi silnejší konzultačný hlas. Výsledok zakladá do budúcnosti permanentné spory medzi SPF a samosprávami, ktorých záujmy sú úplne protismerné. Taká je cena za "zásadovosť" ministra Koncoša a jeho SDĽ, ktorú nevyplatí iba SMK, ale všetci občania štátu. Predmetná pôda sa totiž rozprestiera, napriek ukrutnej nacionalizácii problematiky, naozaj po celom území Slovenska.
Ak SMK už po sobote "garantuje svojich všetkých 15 hlasov pre novelu ústavy" (Bugár), automaticky to ešte stále neznamená, že bude aj schválená. K rozsiahlemu textu štvorice koaličných expertov, ktorý prešiel prvým čítaním už kedysi v máji, ponúka totiž takmer každá strana čosi k "vylepšeniu". A hoci všetky tvrdia, že podporu toho svojho návrhu nespájajú s podporou novely ako celku, je radno ešte predčasne neoslavovať. Napríklad - hoci opozícia celok nepodporuje, mohla by svojimi hlasmi presadiť nejaký taký pozmeňovací návrh, ktorým by sa stal celok pre ktorúsi stranu koalície, resp. iba pre zopár poslancov, absolútne neprijateľný. Jeden z predkladateľov, Ladislav Orosz, ktorý bol ešte pred týždňom presvedčený, že ústava bude "určite schválená", zrazu prezieravo avizuje "rozhovory s jednotlivými poslancami koalície". Vie prečo - väčšina, ktorou koalícia disponuje, je taká zraniteľná, že nalomiť sa môže na jedinom paragrafe. Pripomeňme trebárs zosilnenú ochranu života, ktorú ponúka KDH, alebo temer absolútne zrušenie poslaneckej imunity, s čím príde DS. Za chvíľu sa môže ešte aj ukázať, že tri podmienky SMK, ktoré ovládli celú ústavnú debatu, boli iba milosrdnou plentou, čo prekrývala horu iných nedorozumení.
Napokon, paradox najparadoxnejší - SMK zrazu celý ústavný komplex bez výhrad podporuje, pod návrhom ale chýba podpis čo len jediného jej poslanca. Text sa proste kompletizoval v komisii bez účasti SMK, kedže za svojho "komisára" Mészárosa, ktorý je už rok sudcom ÚS, nenominovala ani náhradníka. Pravdu povediac, nesvedčí to o dvakrát hlbokom záujme SMK na obsahu tejto novely a trochu potvrdzuje teórie, že nemá zvlášť vyvinutý zmysel pre tie priority vládnutia, ktoré sú v prvom pláne mimobežné s menšinovou agendou.
Tak či inak, koniec tlaku SMK a jej bezpodmienečné prihlásenie sa k novele znamená, že ak podnik predsa zbankrotuje, zodpovedných bude treba hľadať na slovenskom hunte.
Autor: Prelomená blokáda SMK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
