Beerová. Nakoniec pristala a vpustila nás na pár minút do panelákového kráľovstva, ktoré konečne obývajú tri princezničky. Paulínka, Beátka a Natálka sa narodili v piatok 5. januára vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou na Triede SNP a sú prvými košickými trojčatami v treťom tisícročí. Len päť hodín ich oddialilo od slovenského prvenstva, ktoré im "vyfúkli" dvaja chlapci a dievčatko z Banskej Bystrice.
Konečne sú všetci spolu doma, v trojizbovom byte na siedmom poschodí paneláka na sídlisku Terasa. Predsieni dominujú plienky a košieľky. V detskej izbičke zatiaľ nie je tesno, veď malé batôžky sa o svoj priestor ešte naliehavo nehlásia. Zato o pozornosť bojujú dosť hlasno. "Hlavne v noci. Veľmi sa nevyspíme. Hovoríme si, že máme stále Silvester. Aj vianočný stromček sme si ešte nechali," poznamenal trojnásobný otec, 33-ročný Pavol Beer. Trojok sa na začiatku tretieho tisícročia vyskytlo v jeho živote odrazu nejako veľa. Na recept na trojčatá len pokrčil plecami. Žiadne experimenty ani lekárska pomoc v tom neboli. Tehotenstvo bolo úplne prirodzené, bez akýchkoľvek medicínskych zásahov.
Beerovci sú manželia už štyri roky, a tak pani Ľubica na našu poznámku, že každé dievčatko je možno za jeden rok čakania, prikývla: "Asi je to tak."
"Zatiaľ sa pomestíme, veď byt je trojizbový. Horšie je to s výťahom. Kočiarik pre dvojčatá do neho nevojde, bude musieť parkovať dole v bráne. K tomu ešte jeden obyčajný, pre tretiu dcéru," hovorí Pavol Beer.
Do čias, keď budú chodiť s dievčatami na prechádzky po vlastných, ešte treba prežiť poriadny kus času. Určite nebude jednoduchý. Veď už dvojčatá dajú riadne zabrať. A to je do každej ruky jedno. Kde vziať tretiu? Žiaľ, ani jedna z babičiek sa už týchto troch vnúčatiek nedožila a dedko, ktorý býva na prízemí, príde na rad asi až vtedy, keď bude treba strážiť ratolesti v pieskovisku.
"Neviem, ako to budeme zvládať. Zatiaľ nemáme sľúbenú žiadnu pomoc, aj keď sociálna sestra sa snaží nájsť nejakú možnosť. Opatrovateľku a pomocníčku cez agentúru si nebudeme môcť dovoliť, veď na hodinu sa tam suma pohybuje okolo 50 korún. My budeme peniažky potrebovať na mlieko. Nemám ho dosť pre všetky tri dievčatá," povzdychla si pani Ľubica. "A tie ceny... Zatiaľ ich kŕmime Nutrilonom, na ktorý si navykli v nemocnici. Uvidíme, čo bude ďalej. Možno sa podarí nájsť sponzora na mlieko, alebo ošetrovateľku prostredníctvom verejnoprospešných prác."
Na Miestnom úrade Mestskej časti Západ hľadajú možnosti aj na takúto pomoc pre rodinu Beerovcov. Mnoho rodín dnes musí uvažovať o ďalšom dieťati aj v súvislosti s financiami. Žiaľ, doba je taká. Ak sa každé dupačky, topánočky, balík plienok, či krabica mlieka musia násobiť tromi, obava je celkom na mieste. Pri pohľade do postieľky s troma malými spiacimi krásavicami však v prvom rade z úst ich rodičov vychádza želanie, aby boli zdravé. Predovšetkým zdravie želáme aj my. Veď tie silvestrovské noci sa postupne určite zmenia na úplne normálne. "Najhorších je prvých pätnásť rokov," hovoríme pri odchode. "Nám vraveli, že tridsať," kontrujú Ľubica a Pavol Beerovci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
