rozrástla o ďalších členov - Jaro (gitara), Miro (basa) a Peťo (bicie). Svojim osamostatnením chcú chalani vyskúšať vlastné sily na slovenskej scéne a ukázať svojim niekdajším dobrodincom, že sa to dá i bez nich. O čo ide? Čítajte.

Ako ste sa dostali k spolupráci s Metalindou?

Patrik: "Bol to taký ich projekt pre deti z detských domovov. Keďže my s bratom Marekom sme vyrastali v domove, prihlásili sme sa, išlo o akúsi súťaž v speve. Vybrali štyroch, medzi nimi aj nás dvoch a nahrali s nami pesničku Sila je v nás. Potom nám ponúkli zmluvu o nahratí albumu, ten sa nahral, volal sa Premením sa na tvoj rúž a bol prezentovaný pod názvom Geminy. Istý čas sme vystupovali pod touto značkou ako duo. Potom však nastalo ticho a nič sa nedialo. Takmer rok. Rozhodli sme sa preto zmluvu s touto kapelou zrušiť."

Čo bol hlavný dôvod?

Marek: "Mali sme medzi sebou určité nezhody. Navyše v čase, keď sa vystavovala zmluva, sme boli ešte neplnoletí a podpisovala ju za nás iná osoba. Dnes sme dospelí a súdime podľa svojho. Jednoducho tá zmluva bola nevýhodná, nechali sme si poradiť i od odborníka a tak sme sa napokon rozhodli vymaniť spod krídiel známeho mena a postaviť sa na vlastné nohy. A tak sa vlastne skupina Geminy po druhý krát narodila."

Patrik: "V čase spolupráce s Metalindou sa okrem spomínaného CD-čka nič neurobilo. Stagnovali sme a nemali žiadnu šancu na ďalší vývin. A my sme chceli ísť ďalej, chceli sme, aby ľudia našu tvorbu poznali. Navyše nie je ťažké si domyslieť, kto zo spoločnej spolupráce profitoval. Keďže sme domováci, Metalinda mala pre svoje "charitatívne" zmýšľanie o popularitu a dobré meno postarané."

Ako zareagovali na váš zámer osamostatniť sa?

Marek: "Veľmi nás prekvapili, keď s našim návrhom hneď súhlasili. Z toho sme si odvodili, že sme im síce urobili meno, ale postupom času sme pre nich boli už len záťažou."

Patrik: "Pravdepodobne už i sami čakali, kedy sa k takémuto ťahu odhodláme a mám pocit, že im odľahlo. To nás dosť sklamalo."

Ako sa vykrištalizovala vaša terajšia zostava?

Marek: "Keďže playbackové akcie, ktoré sme ešte ako duo absolvovali, nemali takú odozvu, akú sme si predstavovali, definitívne sme sa rozhodli, že chceme hrať naživo. Tak sme založili kapelu. Navzájom sme sa z ostatnými chalanmi poznali už dávnejšie, zo školy či internátu, oslovili sme ich teda a keď súhlasili kapela bola na svete."

Ste rýdzo košická skupina?

Miro: "Sme zmes z rôznych miest, bubeník je Trebišovčan, Paťo zatiaľ býva v Gelnici a ostatní sme tuná z Košíc."

Aký je vekový priemer kapely, a čo vlastne v súkromí robíte?

Jaro: "Priemer kapely je okolo devätnásť rokov. Ja s Marekom už pracujeme no a Miro sa teraz vrátil z vojny. Ostatní práve študujú alebo končia školu."

Máte už za sebou nejaké samostatné koncerty?

Patrik: "Absolvovali sme už veľmi úspešné koncerty v Rimavskej Sobote, Gelnici, Prešove či Svidníku a množstvo benefičných akcií. Dopadli nad naše očakávania."

Od playbackových pesničiek, ktoré vám robila Metalinda, ste určite hudobne vyrástli, ktorým smerom?

Marek: "Určite sme už o niečom inom, sme svojskí. Všetky veci nám kedysi nástrojovo nahrávala Metalinda, my sme do toho len spievali. Živé koncerty teda neprichádzali do úvahy. Preto sme šťastní, že môžme hrať sami a myslím, že to nie je zlé, súdiac podľa kladných reakcií obecenstva."

Jaro: "Máme už spravených asi 13-14 skladieb, štýlovo by sa to dalo zaradiť niekam k rock-popu, spievanému po slovensky."

Patrik: "Po textovej stránke rozoberáme bežný život mladých ľudí, lásku, priateľstvo, súčasné problémy..."

Čo je pre vás charakteristické, čím ste iní?

Jaro: "Každý z nás napríklad počúva iní štýl hudby a hoci nás nespája rovnaký umelecký vkus, paradoxne sa pri vlastnej tvorbe vždy zhodneme. Sme úplne rozdielne osobnosti, čo sa týka životnej filozofie či napríklad obliekania. Každý je o niečom inom a predsa nás niečo spája."

Nehovor, takže aká hudba vás ovplyvňuje?

Patrik: "Hoci sa to niekomu nebude pozdávať, ale mne sa páčia chlapčenské skupiny ako Back Street Boys. Páči sa mi to a za tým si stojím."

Jaro: "Ja počúvam Led Zeppelin, The Doors, staré skladby od Red Hot Chilli Peppers a indiánske záležitosti."

Miro: "Ja som skôr za tvrdšiu muziku, najbližší mi je punk."

Marek: "Bude si to odporovať, ale nechávam sa inšpirovať práve Metalindou."

Aký máte názor na slovenskú scénu? Stojí vam to za to, ísť napriek problémom vlastou cestou?

Patrik: "My sme si už s Marekom zažili nejaké tie facky od šoubiznisu, takže vieme do čoho ideme. Chceme v prvom rade hrať, naša hudba nás baví, takže nám to za to stojí. No a slovenská scéna? Myslím, že je veľmi kvalitná. Už len Žily od NoName hovoria samy za seba. Iné je však, ako to vedia podporiť slovenské médiá."

Jaro: "Veď práve, boli by sme radi, keby médiá dávali slovenským kapelám ešte väčší priestor. Aj pre nás je to veľmi dôležité, lebo pokiaľ dnes kapela či spevák nie je mediálne známy, akoby ani nebol."

Vaše plány do budúcnosti?

Patrik: "Urobiť demo-nahrávku, podpísať zmluvu s nejakým vydavateľstvom a potom hlavne veľa koncertovať a dať o sebe mediálne vedieť."

Marek: "Týmto by sme chceli osloviť prípadných záujemcov, ktorí by boli ochotní nás podporiť, či už sponzorsky, alebo vydavateľsky, budeme veľmi radi, keď dajú o sebe vedieť a ozvú sa nám."