Medzi takéto kapely patrí jedna z najmenej docenených skupín - Karpatské chrbáty. Táto štvorica z mesta Vrbové hráva už zhruba osemnásť rokov, počuť o nej len sporadicky. Najväčšmi vstúpila do vedomia verejnosti začiatkom deväťdesiatych rokov, keď jej v Opuse vyšla prvá dlhohrajúca platňa. Tá sa krátko po vydaní dostala do povestného megavýpredaja a za korunu si ju mohol kúpiť ktokoľvek. Vydaná novinka (aj keď hovoriť o albume z roku 1999 ako o novinke je trochu trúfalé a dá sa uznať skutočne len pri tak málo účinkujúcej skupine ako Karpatské chrbáty) s jednoduchým názvom 3 sa od debutu spred takmer desaťročia v mnohom nelíši. Opäť sú to staré dobré Karpatské chrbáty so sarkastickými, na prvý (ale ozaj iba na prvý) posluch nezmyselnými textami v "západnarčine" a spevom nezameniteľného "šialeného" frontmana Braňa Jobusa. V niečom sa však "trojka" Karpatských chrbátov predsa len odlišuje od "jednotky". V prvom rade zvukom, keďže na prvej platni bol príliš "zrezaný". Aj po hudobnej stránke sa Karpatské chrbáty pohli dopredu. Niektoré skladby majú dokonca nádych popových slaďákov, inde je využitý heavy-metalový riff, punková dravosť, či psychedelické pasáže. Sound kapely však ostal nezmenený. A naviac ho spestrujú hostia. Do muziky výborne zapadá saxofón Mariána Jaslovského, Jobusov upätý spevácky prejav dopĺňa ešte upätejší spev Janky Juříčkovej, využité sú aj klávesy. Spevom prispeli aj Mišo Kaščák a spoluproducent Whisky, ktorý v piesni Cesta, "hrá" aj na motorovú pílu. Nemožno opomenúť texty, ktoré sú výhradne dielom Braňa Jobusa, až na pieseň Z rúk do huby, kde si pomohol osvedčeným Jednotným katolíckym slovníkom. Jeho rukopis je nielen spevácky, ale i textársky nezameniteľný a kto pristúpi na jeho hru, ten sa bude pri počúvaní Karpatských chrbátov výborne baviť: "Zjedol som hadovi pleco/to pleco bolo dobré, prečo?!/Preto lebo koleno/tvrdé bolo jak poleno" (Zjedol som hadovi pleco). "Že naučím sa lietať/s tým som už nerátal/z vrchu vám môžem mávať/aj ked len na chvílu/zábava na úrovni/lietam z prava do lava" (Skočil som na mínu). "To je to, čo potrebujem/to je to, čo treba/natlačím ho do gebule/omascený chleba" (Omascený chleba II.).
Treba zdôrazniť, že Karpatské chrbáty sú predovšetkým výbornou živou kapelou, ktorá však, žiaľ, hrá málokde a málokedy. Dajú sa prirovnať ku svojim omnoho mladším, ale - zdá sa - úspešnejším kolegom, Chiki Liki Tu-a. Obe formácie sú nezameniteľné, ich koncerty sú veľkou šou, ich albumy sa dajú počúvať, speváci oboch kapiel sú "šialení" (aj keď každý z nich inak) a ani hudobne k sebe nemajú ďaleko. Čo sa týka textov, v oboch prípadoch ide o podobný neprvoplánový úlet, akurát jedni sú evidentne z východu, druhí zo západu.
Hodnotenie cédečka Karpatské chrbáty - 3 možno zhrnúť konštatovaním, že jeho azda jediným, ale o to väčším negatívom je, že sa prakticky nedá zohnať. A to je rozhodne škoda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
