sa deje. Rozhoduje tu politická kultúra tej ktorej krajiny. Čo je teda v rôznych štátoch sveta dôvodom na rezignáciu?
Bývalý britský minister pre Severné Írsko Peter Mandelson zatelefonoval v prospech indického miliardára, ktorý požiadal o britské občianstvo, na príslušné miesta, a potom klamal. Francúzsky novinár Patrice Claude sa domnieva, že všade na svete majú politici dovolené klamať, len sa nesmú dať pristihnúť. Pochybuje však, že by francúzsky minister, dokonca aj keby jeho klamstvo odhalili, musel za podobných okolností rezignovať. Minister obrany Jean Pierre Chévenement však opustil kabinet, pretože nesúhlasil s jeho politikou voči Iraku počas vojny v Perzskom zálive. Aj jeho predchodca Charles Hernu musel odstúpiť, pretože bol zapletený do útoku na loď Rainbow Warrier organizácie Greenpeace.
Nemeckí kresťanskí demokrati majú zase problémy so škandálom, ktorému ešte ako vládna strana šťastne unikli, no aj napriek tomu ich "dobehol". Podľa novinárky Marianne Landzettelovej by iste bolo zaujímavé, koľko ministrov by muselo odísť z vlády, keby sa celý škandál okolo Helmuta Kohla prevalil ešte v čase, keď bol pri moci, konštatuje Landzettelová.
Od vytvorenia terajšej japonskej vlády v apríli minulého roku, prišli už traja ministri o svoje kreslá pre finančné machinácie. No z minulosti sú známe aj iné príčiny rezignácie, konštatuje Tošiaki Miura, politický spravodajca japonského denníka Asahi Šimbun, niektorí ministri napríklad popierali historické fakty o kolonizácii Kórey alebo o japonskej invázii v Číne.
V mnohých častiach sveta však platí, že sotva sa niekto stane ministrom, je veľmi ťažké zbaviť ho moci. Podľa ghanského novinára Camerona Duoda je veľmi nepravdepodobné, že to, čoho sa dopustil Peter Mandelson, by v afrických krajinách znamenalo politický pád. Americkému prezidentovi Billovi Clintonovi napokon tiež nejaký čas trvalo, kým sa konečne priznal, že klamal o intímnych kontaktoch s Monikou Lewinskou. Mandelson si zavinil vlastný pád tým, že si myslel, že robí svojmu vplyvnému priateľovi priateľskú službu. Podľa ghanského novinára Camerona Duoda pre afrických politikov je priamo normou pomáhať rodine a priateľom. "Robia to nielen ministri, ale i prezidenti. Sexuálne priestupky nie sú previnením, pretože v mnohých afrických krajinách je polygamia bežná. Korupcia či finančné machinácie, to je niečo iné. Keby minister prijal úplatok, urobil by sa okolo toho dostatočný rozruch a je možné, že by kvôli tomu musel odstúpiť."
To isté platí aj o Latinskej Amerike. Svedčí o tom prípad peruánskeho prezidenta Alberta Fujimoriho, ktorého pokusy o podplatenie opozičných politikov pripravili o prezidentské kreslo až keď ho zverejnením videozáznamu usvedčila televízia. V Latinskej Amerike musí ísť o skutočne veľký finančný škandál, aby minister odstúpil. Keď politik využije svoj vplyv, aby niekomu pomohol, to tu tiež nikoho nezaujíma, pretože je to bežné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
