Peter Schutz
Strašidlo šialených kráv, ktoré už mesiace obchádza Európu, dorazilo aj na Slovensko. Tajomno-hrôzostrašný vírus, čo rozleptáva mozgy, prechádza do demencie spojenej s trasením po celom tele, nemá protisérum ani žiadnu inú účinnú liečbu a končí spravidla smrťou obete, si už údajne vyžiadal prudký pokles spotreby hovädzieho. Reštaurácie hlásia dramatický prepad predaja, školské i predškolské zariadenia hromadne odhlasujú objednávky tohto typu mäsa. (Ale aj producenti bravčoviny, ktorí sa spočiatku tešili, ako im porastú zisky, už začínajú kliať po tom, čo nejaká pliaga napadla a kosila prasatá v Rakúsku a Nemecku.)
Na paniku, aká vypukla napr. vo Francúzsku či Nemecku, ani nevidieť racionálneho argumentu; keď ráno vyjdete do ulíc, máte stále asi stokrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa práve dnes stanete obeťou dopravnej nehody, než že niekedy v živote ochoriete na Creutzfeld-Jakobov syndróm, aj keby ste jedli denne kilo hovädziny. Napokon, na Slovensku sa nákaza BSE u miestnych hoviad zatiaľ našťastie neobjavila. Tvrdia to aspoň všetci odborníci, s uvodzovkami i bez. Hovoria aj to, že importy z postihnutých krajín neboli žiadne, alebo teda minimálne. Tu je však radno zbystriť pozornosť a dobre rozlišovať: Na Slovensku prevažujú hlasy a ohlasy zo zdrojov, ktoré by sme mali brať s veľkou rezervou. Pri komentároch výrobcov, nákupcov, predajcov, štátneho veterinárneho dozoru a napokon i politikov musíme vedieť, že hája iba záujmy špecifických skupín, ktoré zastupujú. Nevieryhodnosť a účelovosť vyjadrení prechádza niekedy až do tragikomických polôh, čo zatiaľ nadrastickejšie dokumentovala predsedníčka pôdohospodárskeho výboru NR SR Mária Kadlečíková: "Osobne rada konzumujem hovädzie mäso, ale iba z domácej produkcie. Rozhodne si nekupujem mäsové výrobky v super- a hypermarketoch. Tam je dôvodné podozrenie, že obchodníci dovážajú tovar zo zahraničia a u nás ho prebaľujú do iných obalov" (!!). Táto Kadlečíková sa proste neštíti využiť i takúto morbídnu kauzu na propagáciu organizovaných lobistov, ktorí ňou hýbu.
Občania ale majú právo získať všetky dostupné základné informácie, aby sa vedeli slobodne rozhodnúť. Trebárs, že tuzemská konzumácia hovädzieho je iba zlomkom spotreby priemerného Západoeurópana. Pritom vo Francúzsku zaznamenali zatiaľ "iba" tri smrteľné prípady, kde bol jasne identifikovaný prenos zo zvieraťa na človeka. V celoeurópskej diskusii sa preto jav relativizuje, a možno aj opodstatnene, tým, že nás desí predovšetkým mystérium tejto choroby; iným, (zatiaľ?!) nekonečne ničivejším civilizačným ranám, napríklad infarktom, rakovine, automobilovým nešťastiam, je čiastočne možné predchádzať životosprávou či inou vedomou činnosťou. Šialeným kravám nie.
Fakt je ale tiež ten, že ako každá epidémia (čiastočne vhodný príklad je AIDS), aj BSE sa rozbieha pomaly a má dlhú inkubačnú dobu - podľa výskumov anglických vedcov, kde sa mor vyskytol prvýkrát, môže byť až 20 rokov. Títo Briti sa v súčasnosti obávajú, že o 20-30 rokov iba na Ostrovoch môže padnúť za obeť šialeným kravám 180-200 tisíc ľudí. A to už v situácii, keď príčiny sú známe a v celej EU sa rozpútalo vybíjanie hovädzích stád, u ktorých existuje minimálne podozrenie z nákazy. Zároveň sa však množia aj názory, podľa ktorých jedinou účinnou prevenciou by bolo zlikvidovať celú hovädziu populáciu a celkom zabudnúť na tento typ potravy. Čo, každý uzná, by sa rovnalo už revolúcii v životnom štýle aj populácie ľudskej.
Aj mierne obmedzenie spotreby však ohrozuje masívnu loby všetkých tých, ktorí zarábajú na súčasnej forme produkcie a obchodu so živými zvieratami a mäsom. Teda tých, ktorých reprezentujú aj pp. Kadlečíková, Koncoš a spol. To, čo dnes hýbe politikou v západnej Európe, je práve súboj farmárskych loby, na ne napojených skupín a im slúžiacich politikov na jednej strane, proti stále silnejšej verejnej mienke a eurobyrokratom z Bruselu, ktorí cez túto kauzu paradoxne cítia príležitosť na ďalšie upevnenie svojho vplyvu. Zásluhou kauzy BSE sa ešte ako nikdy rozpútala diskusia o totálnej revízii poľnohospodárskej politiky v Európe. Tá je totiž najhlbšou príčinou súčasného ohrozenia: Kŕmenie dobytka mäsokostnou múčkou, od ktorého sa odvíja šialenstvo kráv, je zvrhlosťou totálne "intenzívnej" živočíšnej výroby, kde na oltári zisku farmárov boli obetované nielen obrovské štátne dotácie, ale aj zvieratá, ktorých chov sa premenil na celoživotné trýznenie.
A nielen radikálni ekologisti, ale aj slušnejší myslitelia dnes už otvorene hovoria o tom, že choroba šialených kráv je pomstou prírody za príšerné utrpenie zvierat. Utrpenie, ktoré je v potravinami presýtenej Európe úplne zbytočné a nezmyselné, pre konzumentov nemá žiadny efekt (nižšie ceny zaplatíme v dotáciach), iba multiplikuje zisky farmárov a predajcov.
Autor: Pomsta šialených kráv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
