páči." "Ďakujem, ale ja sa v tom nevyznám, budem rada ak mi poradíte." "Viete čo, my k vám pošleme niekoho z firmy, kto vám tie správne dvere vyberie. Kedy vám to bude vyhovovať?" "Mhmm... najlepšie zajtra poobede, asi tak o štvrtej." "Ešte mi prosím dajte vašu adresu." "Tu je moja vizitka s domácou adresou." "Ďakujem." "Aj ja ďakujem a dovidenia." "Dovidenia." Marry otvorila a vzápätí za sebou zatvorila dvere obchodu s bezpečnostnými dverami, trezormi a podobnými vecami. Ocitla sa na zasneženej ulici New Yorku, ktorá bola preplnená davom ponáhľajúcich sa ľudí v perových bundách, zimných kabátoch, či kožuchoch z najrôznejších zvierat. Mnohí mali na hlavách hrubé vlnené čapice, iní klobúky a niektorí len vlasy, ktoré im nadelila príroda. V tom čase veľmi husto snežilo a fúkal silný vietor. Marry pocítila chlad na krku, ktorý mala odhalený, akoby vystavený napospas neľútostnému počasiu. Ešte chvíľočku stála pred vchodom obchodu, z ktorého nedávno vyšla, no čoskoro sa stala súčasťou davu javiaceho sa pri pohľade z výšky ako mravenisko. Na ďalší deň (o štvrtej) pri dverách Marrynho bytu niekto zazvonil. "Kto je?", opýtala sa Marry. "Firma Bezpečnosť nadovšetko. Včera ste si u nás objednali dvere", odpovedala osoba, ktorá ešte stále stála za dverami. "O áno, viem", zvolala Marry odomkýnajúc dvere. Keď ich otvorila stál oproti nej sympatický mladík. Pozvala ho ďalej: "Nech sa páči, urobte si pohodlie. Ja zatiaľ urobím kávu." ...(o dve hodiny neskôr)... "Zatiaľ sa majte, dvere vám prídu namontovať zajtra." "Mimochodom, vraveli ste, že dvere žiadny zlodej nedokáže otvoriť, ale čo urobím, keď sa vymknem?" "Zavoláte nám na našu pohotovostnú linku a my vám dvere prídeme otvoriť, ku každým dverám máme kópiu kľúča." "Tak ale teraz už musím naozaj ísť." Marry hľadiac na odchádzajúceho mladíka rozmýšľala. Čoskoro sa však zamyslený výraz tváre stratil a už o pol hodiny kráčala do práce. Výskumná spoločnosť, kde Marry pracovala, bola len pár ulíc od jej bloku, a preto nikdy nechodila autom, možno aj preto, že nijaké nemala. A peniaze na taxík? Škoda míňať. Marry pracovala na projekte, veľmi dôležitom pre spoločnosť, v ktorej pracovala. Na rovnakom projekte pracovali aj dve ďalšie, navzájom si konkurujúce, spoločnosti. Výraz "priemyselná špionáž" nebol pre Marry ničím neznámym. Už niekoľkokrát sa jej pokúsili ukradnúť poznámky. O polnoci Marry z práce odchádzala so slovami: "Už o pár dní." Kolegovia, ktorí ju počuli, ostali ostali zarazení, nechápajúc, čo tým myslí. Dvere jej prišli namontovať nasledujúci deň, presne podľa dohody. Keď pracovníci "bezpečtnostnej" firmy odišli, Marry sa s pocitom šťastia a bezpečia posadila do kresla a zaspala. Tak pokojne nespala ešte nikdy. Na druhý deň šla Marry opäť do práce. Pracovala dlho do noci, hoci mala pohyblivý pracovný čas. V ten deň úspešne ukončila projekt a všetky poznámky si uložila na disketu, ktorú si vzala domov. "To už je ráno?", spytovala sa sama seba, keď ju o deviatej zobudil budík. Vstala rozhodnutá, že do práce pôjde až večer, keďže projekt má už hotový a jeho prezentácia môže počkať. Pobrala sa do kuchyne, kde si uvedomila, že nejaké tie nákupy by nezaškodili a tak sa vybrala do obchodu. Domov sa vrcala až okolo obeda. Keď prišla k dverám bytu, našla ich otvorené. Bola si istá, že ich zamkla. No dvere neboli vôbec poškodené... Spomenula si na projekt a rýchlo sa rozbehla do izby, kde mala na stolíku ležať krabička, celá zo zlata, a v nej disketa s projektom. Nebola tam, ba dokonca v byte chýbalo mnoho ďalších drahých vecí. Zúfalo hľadela na stolík, kde ešte včera, ležala skrinka s jej projektom. Pomaly sa jej zmocnila panika a srdce jej vyplnila strašná bolesť, ktorá sa neustále zväčšovala... Marry sa zrazu rozbehla von. Zastala až na schodoch, ktoré viedli na chodník, potom po nich pomaly kráčala dolu a už o chvíľu sa stratila v dave ľudí.
Kto ukradol projekt, na ktorom Marry tak usilovne pracovala? Ak to viete tak mi odpoveď mailnite na: krimipribehyahoo.com, alebo ju napíšte na kupón na odkazy a vhodťe do schránky Ťaháka na Kováčskej 28. Jedného z vás odmeníme desiatimi kupónmi na odkazy. Na otázku z minulej krimisúťaže ste správne odpovedali, ak ste napísali, že vrahom bola správkyňa, ktorá sa prezradila, keď povedala: "Určite ho otrávili tie dve...", pretože vyšetrovateľ nikomu nepovedal, že obeť bola otrávená. Cenu za správnu odpoveď získava Martin Repka z Titogradskej ulice.
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
