družstva slovenských basketbalistov Štefan Petráš a oznámil mu, že je možné, že bude povolaný na dvojzápasový záverečný kvalifikačný blok ME. To si ešte člen širšieho 24-členného kádra národného tímu J. Bučák práve doliečoval svalové zranenie chrbta, pre ktoré vynechal predchádzajúce ligové stretnutie (Ostrava - Sparta 73:61). Na sobotňajší (13. 1.) duel (Děčín - Ostrava 106:98 pp), posledný pred reprezentačnou ligovou prestávkou, už k dispozícii bol, no nenastúpil. Počas prvého z troch voľných týždňov ostravskí hutníci vypadli trochu si zalyžovať, J. Bučák však ostal trénovať s béčkom a čakal... (Z rôznych príčin nemohli tréneri Michalko - Pažický rátať so 14 hráčmi širšieho kádra!!!) V piatok 19. 1. sa dočkal, opäť volal Petráš: Buči, hybaj za nami do Lučenca!

A v nedeľu 21. 1. už naši nastúpili v prípravnom stretnutí pod maďarskými košmi v Sálgotárjane a nečakane sme tam zvíťazili 84:77 po predĺžení. "Tí Maďari vyzerali tak, ako keby nás nebrali vážne, brali to zo začiatku vyložene ako prípravu, neskôr už sa síce spamätali, chceli to ešte otočiť, získali ešte aspoň predĺženie, ale v ňom už odpadli. Hrali sme dobre, mali sme dobrú obranu. Nastúpil som na posledné dve minúty predĺženia, keď sme viedli o päť bodov, lebo Edo Znanec sa vyfauloval a Pišta Svitek sa zranil. Dal som jeden blok a získal som jednu loptu. A prihral som 16-ročnému Tonovi Gavelovi do brejku na jeho prvý reprezentačný kôš (úsmev)."

Po trase Bratislava - Praha - Riga presunul štvorhodinový let našich basketbalistov do Lotyšska, kde minulú stredu vo svojom predposlednom kvalifikačnom súboji ME dostali stovku (78:101). "Bývali sme v super hoteli." Vraj sa hráčom na ich izby večer pred zápasom telefonicky ponúkali lotyšské prostitútky na spríjemnenie noci. "Počul som síce o tom niečo, ale ja osobne som nemal to šťastie (úsmev)." V zápase J. Bučák nenastúpil. "Hralo sa na zimnom štadióne, ale treba povedať, že na dva koše (úsmev). Na ľadovej ploche bola položená drevená palubovka, štadión bol síce vykúrený, ale odspodu od ľadu šiel chlad. Bola plná hala, fantastická atmosféra. Viedli sme 11:3, prehrávali 11:13, potom sa to ťahalo, ale v samom závere polčasu po našich dvoch chybách nám dali dva koše (43:47). A v druhom polčase nás rozstrieľali trojkami (lotyšské trojky v celom zápase 26/15). Padla im jedna, druhá, tretia, pritvrdili sme, ale už bolo neskoro, už im to bolo jedno, všetko im spadlo, hoci na nich viseli či skákali Roman Ivan, Dušan Bohunický, pálili meter spoza trojky a dávali!" Keď už viedli Lotyši o dvadsať, Jozef dúfal, že by sa mohol dostať na palubovku. Ale nedostal sa. "Nemám k tomu čo povedať... V tréningovom tábore som sa za tých niekoľko dní snažil trénerom ukázať, ale, žiaľ, ešte ma nemali možnosť vidieť poriadne hrať."

Pred sobotňajším posledným kvalifikačným lučeneckým duelom so Švajčiarmi (58:62) sa k mančaftu pripojili Pezinčania Mičuda, Weiss a Štec, a tak traja zo zápasovej nominácie z Lotyšska museli uvoľniť flek. Orieškom bolo kto z dvojice Baláž - Snopko, jasnými outsidermi boli Gavel a - Bučák. "Beriem to tak, že som sa zoznámil s reprezentačným prostredím, spoznal som chlapcov, bola to celkom slušná partia na to, že bola pozliepaná na poslednú chvíľu. Je pravda, že v repre vznikla taká situácia, že som skrátka musel prísť, lebo už nemal kto iný okrem mňa. Ja sa predovšetkým musím presadiť najprv v klube, až potom by som mohol trošku začať myslieť na reprezentáciu. Zdravotne už sa cítim fit, teraz nabehnem do Ostravy, budem sa snažiť a makať na sebe." Jozef Bučák sa sekol, lebo tipoval naše víťazstvo nad Švajčiarmi. A na koniec nášho rozhovoru vyslovil želanie, aby sa toto jeho, síce krátke, reprezentačné pôsobenie, a čo najskôr, zopakovalo.