tamojšej rómskej komunity, netušili sme, aký šok na nás čaká. To, čo sme v osade videli sa len ťažko dalo pomenovať ako obytný blok. Chýbali mu totiž časti stien, okenné rámy i balkóny, vo vnútri ostalo len torzo schodišťa a v štyroch bytoch sme videli v každej z miestností približne 30 ľudí. Na kotolňu a kúrenie si síce ešte niektorí nájomníci pamätali, ale vari len preto, že jedno nesprávne zakúrenie do kotla spôsobilo výbuch, ktorý rozbil okná a narušil steny. Odvtedy si kúria v malých pieckach drevom, ktoré im zabezpečuje starosta. Svietia si sviečkami a ako nám rozhorčene a s krikom vysvetľovala jedna zo starších obyvateliek, deti musia ísť v zime spať skoro, lebo je tma. Haldy odpadkov, ktoré zrejme vyhadzujú z okien, hoci neďaleko stojí veľký kontajner nielen znepríjemňujú zápachom život ľudí v dedine, ale signalizujú možné šírenie epidémie. Rómske matky netajili, že deti často trpia hnačkami a inými infekčnými chorobami, obťažujú ich aj potkany. "Bytovku so šiestimi trojizbovými bytmi sme Rómom odovzdali plne vybavenú ešte v roku 1986. Neubehol ani polrok a byty zdevastovali, rozpredali plynové sporáky, ohrievače a postupne všetko zničili do poslednej vodovodnej trúbky. Problém vtedy riešila aj prokuratúra, veď išlo o škodu za 6,5 milióna korún, ale vrátili nám prípad s odôvodnením, že škoda sa nedá zosobniť," vysvetlil starosta Ján Šejirman. Pripomíname, že užívatelia za obecné byty neplatili až do roku 1999. Vtedy im cez inštitút osobitného príjemcu a so súhlasom rómskych obyvateľov začali zo sociálnych dávok zrážať symbolické nájomné sto korún, ale aj čiastku na ošatenie a stravu. Starosta zdôraznil, že obec vyčerpala všetky dostupné prostriedky na riešenie súčasného stavu. Vlani investovali 20 tisíc do nemrznúceho uličného stojana na pitnú vodu napojenú na obecný vodovod, lebo dovtedy im kubíky vody z deravého potrubia tiekli doslova dole ulicou a Rómovia sa museli umývať a prať len v rieke Torysa. Pred mesiacom pobočka Východoslovenských energetických závodov v Lipanoch odpojila elektrinu jedinému donedávna platiacemu nájomcovi, od ktorého si však napájali prúd ďalšie rodiny. Odvtedy sú len pri sviečkach. Problém je aj v spolunažívaní. Rómovia sú apatickí voči situácii, v ktorej sa ocitli a čakajú na pomoc obce. Oficiálne je tu prihlásených 100 Rómov, ale v bytovke býva minimálne ďalších 50, ktorí sú tu vraj len na návšteve. Pritom sú medzi nimi len traja starší obyvatelia, zvyšok tvoria mladí ľudia s kŕdľom detí a tých stále pribúda. "Časť sociálnej dávky, ktorú im postupne prideľuje obecný úrad ovplyvnila aj návštevnosť v škole. Obec deťom totiž zaplatí za obedy, hygienické a písacie potreby a musím povedať, že rómske deti teraz trávia čas radšej v škole, ako v domácom prostredí. Ale stalo sa nám aj to, že dieťa do školy neprišlo, ale objavilo sa v školskej jedálni na obed, alebo poslalo súrodenca," uviedol riaditeľ tamojšej základnej školy Mirko Seman. Prizvaní zástupcovia Okresného úradu v Sabinove, odboru sociálnych vecí a štátneho okresného hygienika zhodne konštatovali, že situácia je katastrofálna a vyžaduje rýchle riešenie. Padlo niekoľko návrhov ako sa dopracovať k jedinej možnej ceste a tou je nová rómska osada. Starosta J. Šejirman však podotkol, že v obecnom zastupiteľstve doteraz nevedeli presadiť konkrétny návrh na vhodnú lokalitu. Nie je to jednoduché, ak berú do úvahy doterajšie skúsenosti s ich spôsobom života a fakt, že obec sa nachádza v ochrannom pásme druhého stupňa kvôli pitnej vode. Nehovoriac o tom, kde nájsť prostriedky na výstavbu nových bytov či domčekov. Obec na ne zo svojho rozpočtu pri rozostavaných stavbách základnej občianskej vybavenosti nemá a nemá ani zdroje na rekonštrukciu zdevastovanej bytovky. Napokon rozhodli o tom, že závery z tohto rokovania a predbežné návrhy na riešenia predložia kompetentným na Úrade vlády SR a požiadajú ich o finančnú podporu. Ale čo dovtedy? Najvýstižnejšie sa k problému vyjadri
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
