predkovia,bola na prelome januára a februára - tá celkom prvá: kyanidová. Stáli sme v šoku na brehu Tisy, pozerali na vodu. Naše duše cítili s riekou, veď k nám oddávna patrí. Bolo nám jej ľúto, cítili sme že umiera. Vlani bola naozaj začas úplne mŕtva. Našťastie, život v Tise sa nad očakávanie rýchlo obnovuje. Každého z nás potešil niekoľko mesiacov po kyanidovej katastrofe pohľad i na úplne malé rybky. A hoci by sme vlani vo februári neuverili,že ešte v roku 2000 budeme v Tise chytať ryby, aj ja som bol s kamarátom na rybačke napokon úspešný - chytili sme šesťkilového sumca. Halászlé bolo výborné, prežili sme to," povedal včera Arpád Petrík, starosta obce Malé Trakany v Trebišovskom okrese. Uplynul práve rok od chvíle, čo sa po pretrhnutí odkalovacej nádrže pri zlatej bani Aurul, ktorá patrí rumunsko-austrálskej ťažiarskej spoločnosti Esmeralda pri rumunskom meste Baia Mare, dostalo cez menšie riečky až do vôd Tisy a Dunaja 378 500 litrov vody, kontaminovanej smrteľne jedovatým kyanidom. Pre milióny ľudí od občanov až po ministrov a expertov OSN, pre hygienikov, ekológov, biológov, vodohospodárov, Civilnú ochranu a mnohých ďalších priniesla táto katastrofa ťažké dni. V strednej Európe ešte nikdy nemuseli čeliť

takej rozsiahlej pohrome. Rybári v Rumunsku, na Ukrajine, Slovensku, najmä však v Maďarsku, ale i v Srbsku, vyberali z otrávených vôd celé tony uhynutých rýb. Otrávená voda vyradila v povodí Tisy a Dunaja mnohé zdroje pitnej vody. Ľudia boli celé dlhé týždne odkázaní na zásobovanie z cisterien.

Vlaňajšok nebol katastrofou iba pre rybný priemysel. Krachom skončili aj vychýrené letoviská v povodí Tisy.

Kyanidová pohroma z prelomu januára a februára totiž neostala jedinou - z Rumunska prinášala voda Tisy

opakovane nielen kyanid ale i kontamináciu nebezpečnými ťažkými kovmi. A riekou sa opakovane rútili aj veľké povodňové prívaly. Nikoho nelákalo oddychovať na zdevastovaných brehoch pri rizikovej vode. "V malom sme túto katastrofu pocítili aj v našom letovisku pri Tise. Pieskové pláže, ktoré k nám,do Trakan lákali už i zahraničných turistov, boli vlani v letnej sezóne navštevované oveľa menej ako predtým," povedal malotrakanský starosta Petrík. Európa a svet to vinníkom z Esmeraldy poriadne otrieskali o hlavu a svoje za súvis Esmeraldy s protinožcami dostala vlastne nezaslúžene i celá Austrália. Keď vo februári 2000 hrali austrálski futbalisti v Budapešti priateľský zápas s maďarskou jedenástkou, diváci hádzali na trávnik zdochnuté ryby a také poprehadzovali cez plot i do budapeštianskeho sídla austrálskeho ambasadora. Esmeralda dostala za svoj ignorantský vzťah k ekológii"ocenenie" aj zo Slovenska - občianske združenie GREENPEN z Košíc jej udelilo titul KAZISVET 2000.

Esmeraldin hrôzostrašný jed tak či onak pokazil svet naozaj tisíckam ľudí. Príbeh obyvateľov juhozemplínskej dediny Malé Trakany poskytol vlani dostatočnú ilustráciu. V ich depresii vraj nepomáhal ani najúčinnejší, široko - ďaleko preslávený medikamenmt

skvelá miestna slivovica. Celé týždne nebolo Trakančanom do reči. Nielen pre obrovské množstvá uhynutých rýb, na ktoré sa im prichodilo opakovane pozerať. "Viac ako 150 domácností v Malých a Veľkých Trakanoch bolo vlani odkázaných na zásobovanie pitnou vodou zo studní. Nebola kvalitná a kyanidová pohroma jej na akosti a rizikovosti samozrejme nepridala. Aj keď sme sa roky usilovali tento problém riešiť, napokon sa práve kyanidová katastrofa stala pre týchto ľudí v ich nešťastí šťastím. Ohrozenie vyvolalo pozitívnu a rýchlu reakciu ako prednostu Okresného úradu v Trebišove Jánosa Juhásza, tak i ministra životného prostredia SR Lászlóa Miklósa, ktorý sem urýchlene prišiel. Ešte vlani boli zo Štátneho fondu životného prostredia uvoľnené financie a dnes je už všetkých 150 trakanských domácností napojených na nezávadné zdroje pitnej vody,"povedal starosta Petrík.

Nie všetko sa však v súvislosti s vlaňajšou kyanidovou pohromou v rieke Tisa skončilo takýmto happyendom. Jed vo vode bol nebezpečnou ranou pre celý komplikovaný ekosystém a monitoring pokračuje aj rok po veľkej jedovatej vlne. Potvrdil nám to aj Ing. Viliam Vološ zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepného závodu Povodie Bodrogu a Hornádu v Košiciach. "Následky prítomnosti kontaminovanej vody, v ktorej sme zo vzoriek, odoberaných v našom úseku Tisy zistili stopy po kyanide a ťažkých kovoch vlani našťastie, zmierňoval opakovaný povodňový stav Tisy. Faktom je, že život v rieke utrpel a i laici si všimli, že ryby načas úplne vymizli. Povodne spôsobovali rýchlejšiu výmenu vody v rieke a čo je pre nás dôležité, pomohli prekryť kontaminovaný sediment novým. Laicky sa dá povedať, že dnes už tečie nová Tisa, ktorá s vlani kontaminovanou nemusí mať na prvý pohľad veľa spoločného. Pre nás však budú dôležité až výsledky, ktoré vyhodnotíme po jarných analýzach sedimentov. Je to, samozrejme, dlhodobejšia záležitosť. Sami sme zvedaví, ako to dopadne," povedal inžinier Vološ. Vodohospodári si Tisu i v súčasnosti stále pozorne všímajú a pokračuje úzka spolupráca i s kolegami najmä z Maďarska v rámci spolupráce na hraničných vodách.

Voda v Tise sa mení rýchlo.Nie však tak rýchlo, aby úplne unikla opakovaným devastáciám. Už aj v tomto roku lovili maďarskí rybári z riek, do ktorých ústia prítoky z Rumunska ryby, ktoré otrávili kyanidy a ťažké kovy. Opäť unikli z banských odkalísk. Po vlaňajšej opakovanej kyanidovej pohrome a celosvetovej drvivej kritike, sú síce Rumuni a ich zahraniční partneri v zlatých baniach oveľa opatrnejší. Ale aj ekológovia. Situáciu v miestach vlaňajšieho nešťastia monitorujú popri iných napr. členovia známej organizácie GREENPEACE, komisári Európskej únie a najmä, samotní obyvatelia dedín a miest v povodí rieky Tisa. Už by sa nechceli dožiť takých šokov ako vlani. Kalvínsky duchovný zoseveromaďarského mesta Tokaj László Pótor pred rokom opísal atmosféru medzi ľuďmi ako mimoriadne deprimujúcu, skľučujúcu a pesimistickú. "Niekoľkokrát denne zvonia z veže nášho kostola zvony. Je to naše rekviem za Tisu," povedal kňaz Pótor. Ešte celé týždne- až do leta, zvonili zvony z veže kostola v Tokaji svoje smutné rekviem.

Zvučným mementom zneli v Tokaji aj včera.Pripomínali prvé výročie jednej z najväčších ekologických katastrof v strednej Európe, pri ktorej,n ašťastie, rieka predsa len nezomrela. Esmeraldin smrteľne jedovaný kyanid sa nestal totálnym zabijakom. Ale kto zaručí, že sa ním nestane zajtra?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.