propagandistický leták, ktorý vidíte na obrázku. Využíva námet jednokorunovej štátovky z mája roku 1953, ktorú sme vám už predstavili. Bol vytlačený ofsetom na papieri bez vodotlače. Obehová štátovka je chránená vodotlačou, čo jednoznačne dokazuje, že leták bez vodoznaku nespĺňa kritériá zákonného platidla. V hornej časti averzu a reverzu je jasne čitateľný text, ktorý mal byť odozvou na menovú reformu.
Dnes je zaujímavé vedieť najmä z historického hľadiska, ako sa dostali letáky k ľuďom, ktorých šírenie bolo oficiálne zakázané. Najčastejšie ich vyhadzovali z balónov, najmä v západných Čechách. Zachovali sa dodnes ako historický dokument na obdobie menovej reformy v roku 1953. Československé orgány letáky vyhľadávali a ničili ich. Podarilo sa nám zistiť, že po menovej reforme sa z balónov vyhadzovali napodobneniny stokorunových štátoviek, ktoré boli na nerozoznanie zhodné s platnými stokorunáčkami. Ak takýto falzifikát niekto našiel, bez problémov "ľahko zarobené" peniažky minul a niekoho nenapadlo, že ide o falzifikáty. Na rozdiel od platných štátoviek, letáky boli vytlačené na obyčajnom papieri.
Takmer každá menová reforma má svoje úskalia, ktoré nepriaznivo vplývajú najmä na obyvateľstvo. V tom čase prišlo obyvateľstvo takmer o všetky svoje úspory. Ľudia sa veľmi ťažko vedeli vyrovnať s následkami menovej reformy. Podarilo sa nám zistiť, že Československá vláda požiadala v decembri roku 1952 o pomoc Sovietsky zväz. Papierové platidlá, ktoré sa použili po menovej reforme, vyrobila tlačiareň cenín Goznak Moskva, mince razili v mincovni v Leningrade. Formálne záležitosti okolo výroby nových bankoviek a mincí mali na starosti námestník ministra financií Jaroslav Kabeš a Ing. Bohumil Sucharda. Zmluva o výrobe nových platidiel bola dojednaná a podpísaná 10. apríla 1953. Štátna banka Československá získala za kov z neplatných mincí vyše deväťstotisíc korún. Za papier z neplatných bankoviek a štátoviek získala banka okolo pätnásťtisíc korún. Napriek mnohým nedostatkom mala menová reforma aj svoje výhody, pomohla rýchlejšie odbúrať lístkový systém. Reálne mzdy sa po menovej reforme znížili o viac ako desať percent. Reforma menovej politiky nepriniesla nič dobré a najviac na ňu doplatila majetnejšia časť obyvateľstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
