Francúzsku už v roku 1653, potom v Nemecku od roku 1766 a k nám do vtedajšieho Uhorska sa dostala až v roku 1826.

Poštová schránka bola na vtedajšie pomery pomerne veľký objav pre spájanie ľudí poštou. Najprv sa do nej dávali len listy štátneho charakteru a bezplatne. Od roku 1840, keď prišla na svet prvá známka a obálka začala slúžiť na listové zásielky pre všetkých ľudí. Umiestňovala sa na viditeľnom mieste, dobre prístupná pre všetkých obyvateľov usadlosti. Vyberanie listov zo schránky oznamovali zvoncom. Keď vydal signál po tretíkrát, listové zásielky sa zo schránky vyberali a odosielali k adresátovi. Vyberal ich poštmajster a dopravu zásielok zabezpečoval na konských dopravníkoch postilión. Neskoršie sa namiesto zvonca začalo na schránky písomne oznamovať čas vyberania pošty, ako je to aj dnes.

Konštrukčne sa schránky zdokonaľovali. Drevené nahradili kovovými. Schránky sa označovali farebne a najčastejšie sa na nich používala modrá, biela a oranžová, prípadne kombinácia týchto farieb. Často sa na nich zobrazovala trúbka postilióna.

Pošty už nepripisujú schránkam taký význam, ako v minulosti. Často menia svoje stanovište, zmenšuje sa aj ich počet a v meste je ich často ťažko nájsť. Podobná situácia je aj v Prešove, predovšetkým na Hlavnej ulici, kde v minulosti vždy fungovala aspoň jedna pobočná pošta.

Svoju históriu majú aj poštové pečiatky. Na listových zásielkach sa začali používať v Anglicku v roku 1661. Do Rakúsko-Uhorska a teda aj na Slovensko sa tento vynález dostal až o 120 rokov neskoršie - v roku 1781. Niektoré prvé pečiatky sa dodnes zachovali v múzeách (napr. z Bardejova). Najprv mali tvar oválny, potom rovný a postupne sa zavádzali okrúhle, podobné ako dnes.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.