administratívni pracovníci súdov vstúpia do generálneho štrajku. Ako prví, listom adresovaným ministrovi spravodlivosti, prejavili svoju nespokojnosť administratívni pracovníci Základnej organizácie odborového zväzu justície pri Okresnom súde v Banskej Bystrici. Vzápätí sa svojimi podpismi k nemu pripojili administratívni pracovníci všetkých súdov na Slovensku. S otázkou, či sa im k dnešnému dňu podarilo vydobyť mzdu, aká prináleží náročnosti ich práce, sme sa obrátili na predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach, JUDr. Ladislava Tomčovčíka, ktorý zastáva funkciu predsedu Odborového zväzu justície.

"Už niekoľko rokov rokujeme s pánom ministrom spravodlivosti o tom, akým spôsobom zlepšiť pomery administratívnych pracovníkov v tomto rezorte. Výsledkom týchto neustálych rokovaní bola štvorpecentná valorizácia miezd a príplatok 250 korún na každú administratívnu pracovníčku. Musím povedať, že v porovnaní s infláciou, je to čo sme dosiahli smiešne, a v porovnaní s tým, o čo sa už roky usilujeme, je to len kvapka v mori."

Takže, možno povedať, že nepomohla ani hrozba štrajkom.

"Nátlakové akcie sa minuli účinkom. Sme členmi Konfederácie odborových zväzov SR. Ako je už známe, po rokovaní tripartity v marci 1999 došlo k podpisu Generálnej dohody, v ktorej sa vláda zaviazala, že v roku 2000 prijme zákon o štátnej službe a verejnej službe. To bol dôvod, pre ktorý sme sa snažili upokojiť našich odborárov, aby mali strpenie a vydržali."

Môžete bližšie vysvetliť, prečo sú pre vašich administratívnych pracovníkov dôležité práve uvedené zákony?

"Pokiaľ ide o zákon o štátnej službe, ten má pre nás význam z toho titulu, že by mal zastrešovať celý výkonný aparát na súdoch, konkrétne zapisovateľky, súdne tajomníčky a vedúce kancelárií. Garantoval by vyššie platové ohodnotenie, tzv. odchodné, dôchodkové zabezpečenie, definitívu, príspevky na ošatenie, vyrovnanie nemocenského poistenia pri práceneschopnosti a ďalšie veci, ktoré majú vplyv na zlepšenie situácie našich zamestnancov. Zákon o verejnej službe by sa zas vzťahoval na pracovníkov súdnej správy. To boli hlavné argumenty, prečo sme trvali na tom, že treba vydržať."

Vraveli ste, že obidva zákony mali byť prijaté do konca lanského roka. Čo je podľa Vás hlavnou príčinou toho, že sa tak nestalo?

"Návrh zákona o štátnej službe sme mali k dipozícii a bol pripomienkovaný aj zo strany konfederácie odborov. Podľa nášho názoru bol tento návrh vypracovaný veľmi dobre. Napriek tomu, na rokovaniach vlády bol už štyrikrát a vždy bol stiahnutý z rokovania. Na jeho príprave sa zúčastňoval aj podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, ale na druhej strane to bol práve on, čo mal k uvedenému zákonu vždy nejaké výhrady. My však zastávame názor, že boli neopodstatnené. V konečnom dôsledku, neprijatie tohto zákona o štátnej službe, ktorý mal byť účinný od 1. januára 2001, len vyhrotilo nespokojnosť všetkých administratívnych pracovníkov."

Apropo, v čom spočíva práca adminitratívnych pracovníčok na súdoch?

"Z nariadenia vlády SR číslo 249/1992 o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch, ktorým sú stanovené platové podmienky administratívnych pracovníkov súdov, vyplýva, že ich pracovnou činnosťou je vykonávanie administratívnych úkonov súvisiacich so zabezpečovaním priebehu súdneho konania. Súdna zapisovateľka však robí aj samostatnú tvorivú činnosť, sama vytvára prípisy a dožiadania, zodpovedá za celý obsah súdneho spisu a za správnosť vyhotovenia rozsudku či iného rozhodnutia. Jej práca si vyžaduje znalosť a precíznosť. Ak urobí chybu, jej nedôslednosť má oveľa ďalekosiahlejšie následky, ako keď ju urobí administratívna pracovníčka v inom rezorte zaradená do tej istej štvrtej triedy a s tým istým platom. Stručne povedané, je to práca náročná na psychiku, a obnáša aj isté riziko. A tak zaradenie súdnych zapisovateliek do štvorky, najmä na trestnom úseku, keď sú súčasťou pojednávaní napríklad s aktérmi organizovaného zločinu, je podľa mňa absurdné.

A odmena za prácu?

"Ohodnotenie je veľmi slabé, bez preháňania ho možno porovnať s almužnou… Nástupný plat v zaradení do štvrtej triedy, o ktorej sme hovorili, je 4020 korún, takže v porovnaní s minimálnou mzdou je tarifný plat týchto administratívnych pracovníčok vyšší o cca 300 korún. Hovoriť o nejakej stimulácii sa teda vôbec nedá. Nakoniec, o tom, že ich práca je nedocenená, svedčí i fakt, že po 18 rokoch praxe činí ich mesačný príjem 7940 korún brutto.

V predposlednej pondelkovej televíznej relácii Sito sa Ivan Mikloš vyjadril, že o uvedených zákonoch sa bude ďalej rokovať a môžu byť prijaté.

"O tom, že ich treba prijať čo najskôr, niet žiadnych pochybností. Problém je len v tom, že kým sa tak stane, môže uplynúť celý rok. A to je dlhý čas. V každom prípade, situácia je už neúnosná. Na odborový zväz dostávame čoraz viac žiadostí o sociálnu výpomoc. Naše možnosti sú však obmedzené, finančnú výpomoc poskytujeme najmä ženám samoživiteľkám, ktorých mzda nestačí ani na pokrytie základných potrieb, nie to na výživu detí. Orgány, ktoré majú rozhodnúť o zákone o štátnej a verejnej službe, by to mali urobiť urýchlene. Lebo aj trpezlivosť ľudí má svoje hranice. Zo sľubov a rečí sa žiť nedá..."