integrácii do NATO a EU, menoval VYTVÁRANIE EFEKTÍVNEHO PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA. A január s obrovskou silou aj presvedčil, že ak Dzurinda rozpráva o prioritách, končia všetky srandy. Pretože výjavy, ktoré vo filiálkach tzv. Sociálnej poisťovne (SP) hromadne absolvovali drobní podnikatelia a živnostníci, srandovné ani v najmenšom neboli.

V rámci "vytvárania efektívneho podnikateľského prostredia" totiž ešte v predvianočnom zmätku schválil parlament osemdesiatu ôsmu novelu zákona o SP, podľa ktorej súkromní podnikatelia s ročným príjmom pod 100 tisíc Sk sa MUSIA POVINNE odhlásiť z nemocenského "poistenia" a dobrovoľne MÔŽU aj z dôchodkového. Postihnutí však o ničom netušili. Čo je horšie, pol mesiaca nosili duté hlavy v totálnom chaose i referenti za prepážkami. Takže z médií a poulično-kaviarenských fám nasmerovaní "poistenci" vandrovali od okienka k okienku, od úradníčka k úradníčkovi. Tí ich väčšinou odkazovali na vyššie šarže, ktoré buď nevedeli ani toľko, alebo rovnako nič.

Chybička sa vlúdila v tom, že SP, údajne včas neinformovaná, sa nestihla a vraj ani nemohla na x-tú zmenu debilného zákona pripraviť. A teda neinformovala ani klientov, ktorí takto masovo prešvihli "povinný" odhlasovací deň - 8. január. Zameškané dobiehali neskôr, niektorým bola aj vymeraná pokuta (100 Sk za deň omeškania, až kým ju riaditeľ SP milosrdne nezrušil). A tak ďalej - nikto už nespočíta sumu zabitého času a nervov, o ktoré v rámci "vytvárania efektívneho podnikateľského prostredia" milý štát svojich podnikajúcich poddaných obral.

Horror graduje dementnou podstatou najnovšej novely, ktorá samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) pod 100 tisíc hrubého príjmu odbremeňuje nielen od platenia "poistného", ale aj od dávok v prípade nemoci, ktoré - keďže neplatia - nemôžu od 1. januára 2001 ani brať. Logika kryštáľová, iba nie je absolútne jasné, ako je možné v PRÁVNOM ŠTÁTE, ktorého základným pilierom je rovnosť všetkých občanov, niekoho vylúčiť zo systému, ktorý funguje pre všetkých ostatných. Motívy tušíme (zneužívanie nízkopríjmovými osobami, pre ktoré je výhodnejšie poberať dávky na maródke), to je však nulový argument proti zjavnej protiústavnosti. Je naprosto absurdné, ak zamestnanec pod 100 tisíc Sk na dávky má nárok, ale podnikateľ s rovnakým - s odpustením - "príjmom" už nárok nemá.

Skvelá nová úprava je však iba špičkou nehorázneho bordelu, ktorý už roky rozkvitá pod fasádou "nemocenské a dôchodkové zabezpečenie". Začína to už princípom - celé tzv. sociálne poistenie totiž nie je žiadnym poistením, ale ďalšou špecifickou daňou. O tom najlepšie svedčí zrovnoprávnenie krátenia dane a "poistného" pred zákonom, ktoré sa trestne stíhajú podľa rovnakého paragrafu (novela zo septembra °99). Počuli ste už niekedy pri poistení v normálnom zmysle slova, aby neplatič končil za mrežami?! Tzv. sociálne poistenie je obyčajná, progresívne stúpajúca daň, ktorú platíme preto, lebo štát kedysi dnešným dôchodcom vnútil tú istú spoločenskú "zmluvu", ktorou dnes vydiera nás - "ak budeš dnes platiť, na starobu sa o teba postarám". Obrovská zrada a lož spočíva v tom, že ak vyberaním "poistného" od aktívnych osôb ešte súčasným dôchodcom štát svoj záväzok splní, drvivá väčšina tých, ktorí bezodný systém financujú dnes, už nebude mať šancu. Systém priebežného financovania, v ktorom sa konfiškát okamžite odvádza príjemcom, sa totiž demograficky nedá udržať. To už vie celá Európa. Naši politici však miesto drastickej a hĺbkovej reformy (ktorej veľmi jemnú verziu suší Magvaši už rok v šuflíku) ďalej do bludu zvyšujú dôchodky - v júli 2000 o 10%, pričom Magvaši navrhoval 20. A, samozrejme, rastú aj odvody - o pol percenta viac od januára 2001. A diery sa štopkajú nezmyselnými zákonmi typu viď vyššie.

Centrálnou obeťou tohto štátom organizovaného výpalného je práve vrstva drobných a stredných podnikateľov. Ich obludnú perzekúciu pochopí každý, kto si raz naštuduje sadzby "poistného" a vymeriavacie základy. Kedže je toho všetkého asi málo, tá istá vláda, ktorá tu ide "vytvárať efektívne podnikateľské prostredie", si pri nadháňaní výpalného pomáha ešte aj buzeráciou, chaosom na úradoch, lenivými úradníkmi, hrozbami a sankciami. Môžeme si byť istí, že prostriedky z privatizácie, ktoré pritečú tento rok, dajú hlúpi politici miesto reformy systému opäť na lízatká penzistov - veď o rok sú ďalšie voľby. Takže v januári 2002 budú podnikatelia zase stepovať okolo referentíkov na filiálkach SP a zháňať sa po dementných tlačivách, v ktorých sa už ani sám Magvaši a dobrotivý Boh nevyzná.

Toľko k priorite vlády č. 2 na rok 2001.