vydanie novín Turkish Daily News to povedal arménsky prezident Robert Kočarian. "Podľa môjho názoru by bolo správne, keby Turecko otvorilo všetky archívy a požiadalo o ospravedlnenie," povedal prezident. Aj keď sa všetky udalosti nedajú nazvať genocídou, treba aspoň uznať, že sa masovo vraždili ľudia, uviedol Kočarian.
Francúzske Národné zhromaždenie (parlament) aj napriek odporu Turecka 18. januára jednomyseľne schválilo kontroverzné vyhlásenie, podľa ktorého sa jednotky armády vtedajšej Osmanskej ríše v rokoch 1915 až 1917 dopustili na Arménoch genocídy.
Arménsko a súčasná arménska diaspóra obviňujú Turkov z toho, že počas rozpadu osmanského impéria bolo vo východnej Anatólii úmyselne vyvraždených 1,5 milióna Arménov. Turecko hovorí asi o 200.000 obetiach a bráni sa tým, že k násilnostiam vtedy došlo na oboch stranách, pričom bol vtedajší turecko-arménsky konflikt úspešne manipulovaný ruskou diplomaciou.
V roku 1985 podvýbor OSN pre ľudské práva a o dva roky neskôr Európsky parlament (EP) označili za "genocídu" zmasakrovanie Arménov Turkami v čase prvej svetovej vojny.
Rozhodnutie francúzskeho parlamentu spôsobilo medzi Francúzskom a Tureckom, ktoré genocídu popiera, diplomatické napätie, prejavujúce sa najmä v obchodnej oblasti. Turecko včera zrušilo výborové konanie na výstavbu diaľnice k zálivu Izmit - o projekt mali eminentný záujem dve francúzske firmy: Bouygues a Campenon Bernard SGE. V stredu Ankara anulovala druhý zbrojný kontrakt o inštalácií moderných navigačných systémov v stíhačkách F-16.
Krátko po odhlasovaní kontroverzného zákona odstúpilo Turecko od zmluvy s francúzskou spoločnosťou Alcatel na nákup satelitného systému v hodnote 149 miliónov dolárov. Štátny zbrojársky koncern Giat prišiel vďaka francúzskej legislatíve o obchod s tankovou technikou v sume sedem miliárd dolárov.
V dusnej atmosfére momentálnych francúzsko-tureckých vzťahov schválila parížska samospráva vztýčenie pamätníka Arménom zabitým v Osmanskej ríši a tým, ktorí padli za Francúzsko. Sochu, ktorá má byť šesť metrov vysoká a dva metre široká a bude znázorňovať arménskeho kňaza a skladateľa Komitasa, by mali v Paríži inštalovať v roku 2002.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
