denno-denne prihováral z obrazovky STV. "Pamätníci" si isto spomenú aj na jeho rozhlasové začiatky, keď po revolúcii moderoval veľmi populárny popoludňajší blok Studio 7 na vtedajšej stanici Česko-Slovensko. Tieto časy sú však preňho už len príjemnou spomienkou, pretože ako moderátor a hlásateľ dosiahol podľa vlastných slov už všetko, čo chcel a po čom túžil. Hoci ho táto práca bavila, chcel ísť ďalej a poobzerať sa ako to chodí vo svete. V roku 1997 sa vybral na polroka do Austrálie, kde sa zdokonaľoval v angličtine, pretože po objavení sa prvých šedín sa chcel trochu vrátiť do veselých študentských čias a získať aj nadhľad na vecou. Po návrate od klokanov síce Jaro ešte chvíľu pôsobil v "rodnej" STV, avšak potom z nej musel odísť, keďže sa znepáčil vtedajšiemu vedeniu a odmietol zahlásiť lživú správu dehonestujúcu čelných predstaviteľov KDH. Nielen o vyhadzove z "kubišovízie", ale aj o jeho novej dramaturgickej profesii v erotickom Láskaní sme s ním hodili reč pri jeho nedávnej návšteve Košíc.

Jaro, čo predchádzalo vášmu dramatickému odchodu z STV?

- Išlo o správu, ktorá 3 mesiace pred voľbami ostro napádala KDH. Nikdy som nechcel robiť na obrazovke politiku a keby sa jednalo o akúkoľvek politickú stranu, zachoval by som sa rovnako. Povedal som vtedajšiemu ústrednému riaditeľovi Kubišovi, že tento text, ktorý navyše nebol nikým podpísaný, v žiadnom prípade čítať nebudem. Jeho odpoveďou bolo, že môžem odísť a dostal som okamžitú výpoveď...

Nikdy ste to neoľutovali, že ste sa tak zachovali?

- Nikdy, ani na sekundu. Mohol som si vybrať, či chcem naďalej hlásiť v televízii, alebo zostanem samým sebou. Vybral som si to druhé, a nikdy som to neľutoval. Ako jeden z mála ľudí na Slovensku sa môžem všetkým pozrieť rovno do očí. Každý istým spôsobom sympatizuje s nejakým politickým prúdom, lenže je rozdiel prezentovať svoje názory na televíznej obrazovke. Na nič podobné by som sa nikdy neznížil. A ak mi teraz niekto hovorí, že títo sú dobrí a iní zlí, tak im na to môžem povedať len jedno. Áno jedni sú za 18 a tí druhí bez dvoch za 20...

Spomínali ste, že vás "odsunutie" z STV posunulo ďalej. Čo ste však robili potom?

- Zhruba 5 mesiacov ma živila mama. Spomínam si na to ako na veľmi dobrú školu života. Výpoveď ma posunula ďalej aj v tom, že ma zaujímajú len ľudia, ktorí si pozerajú len do vlastného hniezda a nemusia sa hanbiť za svoju prácu. A platí to nielen o novinároch, ale aj napr. o obkladačoch kúpeľní, pretože dokážu urobiť to, čo ja absolútne neviem. A takých ľudí si vážim. Len málo ľudí dokáže povedať svoj názor aj s vedomím toho, že stratia zamestnanie. Ja som to dokázal a som na to hrdý. Nech to dokážu aj ostatní. Prial by som to každému, lebo človeku sa otvoria nové obzory a veľmi ho to posilní.

U terajšej vládnej koalície by ste mali mať za vašu "odbojovú" činnosť dobré body...

- Nie je to tak. Napokon až dva mesiace po voľbách ma opätovne oslovili ľudia z nového vedenia STV a jediné, čo mi ponúkli, bolo miesto programového hlásateľa. To som odmietol, pretože pred divákmi nemôžem stále meniť svoj názor. V podstate vtedy, keď som nechcel zahlásiť ten text som už vedel, že to bolo posledné, čo som mohol na tej obrazovke ako programový hlásateľ urobiť.

V súčasnosti už rok tvoríte spolu s producentkou Jitkou Malkartiovou a moderátorkou Zuzanou Belohorcovou slušne zohraný tím v erotickej relácii Láskanie. Ako ste sa k tejto bezpochyby atraktívnej práci dostali?.

- Generálny riaditeľ Markízy Pavol Rusko ma ešte v roku 1999 poprosil, či by som to nechcel skúsiť, pretože táto relácia mala pomerne malú sledovanosť. Bola to pre mňa hodená rukavica, zdvihol som ju a odvtedy som tam.

Spomínaná relácia sa často natáča v priestoroch rôznych erotických podnikov a striptízových barov. Aké ste mali predtým skúsenosti s podobnými zariadeniami?

- Nikdy predtým som nebol v erotickom podniku, prvýkrát som tam zavítal až ako dramaturg Láskania a s docentom Fabiánom. Išiel som tam s ním, aby som videl jeho reakcie. Je to človek, ktorý pozná medziľudské vzťahy a dobre vie, že sa odvíjajú od erotiky. Preto s ním aj doteraz úzko spolupracujem.

Považujete sa za odborníka v oblasti erotiky a vecí s ňou spojených?

- Keďže sa vôbec necítim byť najmúdrejším v tejto oblasti, každú tému vopred konzultujem s nejakým odborníkom na danú problematiku. Navyše divákovi treba všetky poznatky predať divákovi tak, aby tomu porozumel. Má to aj svoj rub, pretože veľakrát sa podľa sexuológov pýtame na úplne bežné veci. Na druhej strane som však rád, že našu prácu ocenil aj taký odborník ako je český sexuológ Radim Uzel.

V erotike je však predsa len ohraničené množstvo tém. Nebojíte sa, že vám postupom času dôjdu nápady a začnete kopírovať sami seba?

- Nebojím sa ničoho, teda pokiaľ sa ľudia nebudú rozvádzať a hľadať si iných partnerov.

Prípadne si hľadať aj iné polohy...

- Našťastie to celé nie je len o polohách. Pokiaľ budú ľudia plodiť deti, je táto téma nevyčerpateľná.

Kde chodíte na všetky tie nápady? Pozeráte podobne zamerané relácie na českých a nemeckých staniciach alebo používate iné metódy?

- Základom je, že počúvam ľudí. Aj keď niekto hovorí, že erotika je vždy o tom istom, nie je to vždy tak. Je veľký rozdiel, ako dokáže popísať určité veci 15-ročný chalan alebo baba začínajúca v erotike a ako to vníma napr. 30-ročný skúsený človek. Už ten vek je o inom a to je zároveň aj mojou odpoveďou.

Je to náhoda alebo zámer, že v štúdiu nie sú počas nakrúcania tejto relácie žiadni diváci?

- Robiť hocičo o erotike je veľmi ťažké, pretože ide to intímna vec. Ako dramaturg som sa rozhodol, že tam bude len moderátorka a hosť, hoci v Peříčku na Nove je to presne naopak.. Podľa môjho názoru sú však debaty o sexe príliš vážnou vecou na to, aby sa ho zúčastňovalo aj publikum.

A čo hovoríte z pozadia na vašu najväčšiu hviezdu moderátorku Zuzku Belohorcovú?

- Je to veľmi krásna žena a veľmi dobre spolu vychádzame.

Ste rovnako vyrovnaný a šťastný aj v súkromí?

- Som veľmi šťastný v partnerskom zväzku. Nemusím ani o tom veľmi rozprávať, na človeku sa to totiž okamžite odzrkadlí. Ak je niekomu trasú ruky, je hneď vidno, že čosi v práci alebo v súkromí nie je v poriadku. Mne sa netrasie hlas, ani ruky, som vnútorne vyrovnaný. Navyše som pyšný na to, čo som dosiahol a s tou pokorou zvládam všetky ostatné veci.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.