medzipristátia. Posádka Bertrand Piccard a Brian Jones vzlietla 1. marca 1999 zo Švajčiarska a pristála po 19 dňoch a 22 hodinách letu v Egyptskej púšti.
Vráťme sa do minulosti, k začiatkom lietania. Bratia Montgolfierovci predviedli lietajúci balón kráľovi Ľudovítovi XVI. 20. septembra 1783 vo Versailles pri Paríži pred asi cca 130 000 divákmi. Dňa 21. novembra 1783 prvá ľudská posádka Piletre de Roziere a markíz d'Arlandes uskutočnila let v trvaní 28 minút zo zámku La Muett do Butte - aux - Cailles v Paríži.
Nasledovali pokusy so stále dokonalejšími balónmi: kto vyššie vyletí, ďalej doletí, dlhšie poletí. Tieto snahy inšpirovali spisovateľa Julesa Vernea (1828 - 1905) k vytýčeniu vtedy fantastického cieľa: obletieť zemeguľu bez medzipristátia, a to v románe "Päť týždňov v balóne" (1863). Od prvého letu človeka po oblet zemegule v balóne uplynulo 216 rokov, od predpovede Verneho 136 rokov.
Lietadlá a rakety
Kratšie doby uplynuli od prvých pokusných letov lietadla a rakety po oblet zemegule.
Od prvého vzlietnutia lietadla bratmi Wrightovcami roku 1903 (let trval len 59 sekúnd) až po oblet zemegule lietadlom bez medzipristátia a bez doplňovania pohonných hmôt vo vzduchu počas letu uplynula 83 rokov. Podarilo sa to americkej posádke Jeana Yeagera a Dicka Rutana roku 1986. Vzlietli 14. decembra 1986 na špeciálne skonštruovanom lietadle Voyager a let im trval 9 dní.
Ešte kratší bol čas od úspešného vyskúšania rakety po úspešný let J. Gagarina. Začiatky rozvoja raketovej techniky sú spájané s menami K. E. Ciolkovskij, Goddard, H. J. Oberth, W. von Braun. Prvú raketu o váhe 4,5 kg sa podarilo vypustiť Goddardovi roku 1926, ale ozajstnú raketu v dĺžke 3 m vypustili Nemci roku 1932. J. Gagarin ako prvý obletel v rakete zemeguľu 12. apríla 1961.
Let na Mesiac a cesta do morských hlbín
Oblet zemegule bez medzipristátia bol jedným zo série vedecko-fantastických románov J. Verneho. Z ďalších možno uviesť predovšetkým román "Let na Mesiac" (1865). Trojčlenná posádka sa nechala vystreliť z mohutného dela na Floride, prekonala príťažlivosť Zeme, pristála na Mesiaci a šťastne sa vrátila na Zem. Majstrovský popis vznášania sa ľudí počas letu v priestore bez príťažlivosti Zeme, či Mesiaca zodpovedá televíznym záberom z orbitálnej družice.
Za zmienku stojí, že von Braun v amerických službách projektoval let na Mesiac s ľudskou posádkou tiež v jednej rakete. narážal však na technicky nezvládnuteľné problémy tonáže a množstva paliva. Až projekt amerických vedcov na čele s Houboltom vypúšťaním modulov sa ukázal ako realizovateľný. Po viacnásobných pokusoch Apollo 8 s trojčlennou posádkou 21. decembra 1968 uskutočnilo prvý oblet okolo Mesiaca. Apollo 10 v roku 1969 uskutočnilo skúšku lunárneho modulu na dráhe okolo Mesiaca. Jedným z trojčlennej posádky bol E. A. Cernan. Američan slovenského pôvodu. Konečne 16. júla 1969 pristálo Apollo 11 na Mesiaci a ako prvý vystúpil na jeho povrch N. A. Armstrong. Pre úplnosť treba uviesť, že E. Cernan sa zúčastnil ďalšieho letu na Mesiac v Apolle 17 dňa 7. decembra 1972. Bol veliteľom výpravy a 3 dni sa zaoberal výskumom na povrchu Mesiaca.
Od nepamäti ľudstvo používalo lode ako dopravné prostriedky na vodnej hladine. J. Verne v románe "20 000 míľ pod morom" (1869 - 1870) posunul plavbu lodí aj pod povrch hladiny mora. Predvídal skonštruovanie výkonnej a dobre ovládateľnej ponorky Nautilus ako aj skafandra a dýchacích prístrojov pre pobyt a pohyb ľudí na dne mora, ťažbu surovín z morského dna a iné. Jacques Piccard, otec letca v balóne, spomínaného v úvode sa potopil s ponorkou v roku 1960 pri pokuse zostúpiť do hĺbky 11 000 metrov pod hladinu mora.
Odpočúvacie zariadenie
V inom románe "Tajomný hrad v Karpatoch" nechal J. Verne transylvánskemu Nemcovi von Görzovi "skonštruovať" výkonné odpočúvacie zariadenie, neskôr v období po druhej svetovej vojne známe ploštice zo špionážnych afér. "Skonštruoval" prístroj na zaznamenávanie zvuku a jeho neskoršie prehrávanie, nahral takto celú operu, iné zariadenie na snímanie a jeho spätné verné zobrazenie na sklenenej zrkadlovej ploche, a to vo farbe, niečo ako televíznu kameru a video vrátane synchrónneho prehrávania zvuku.
Ak si uvedomíme, že ľudstvo začalo s pokusmi televízneho vysielania v druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia, vidíme, že J. Verne aj v tomto prípade mal neobyčajne dobre vyvinutý zmysel pre sci-fi videnie do budúcnosti. Právom sa preto pokladá za zakladateľa moderného vedecko-fantastického románu.
Román "Dva roky prázdnin"
J. Verne napísal sériu prírodopisných a cestopisných románov, s ktorými precestoval celý svet. Pútavý štýl, vierohodné podávanie skutočností, detektívne odvíjanie deja a vystupovanie mládeže ako rovnocenných partnerov dospelých vyvolalo trvalý a úprimný záujem dospievajúcej mládeže vo svete, aj u nás. Situácia vyzerá tak, akoby neskorší vedci a vynálezcovia čítali v mladosti sci-fi romány J. Verneho. Na záujme mládeže o jeho romány neuberá ani skutočnosť, že väčšina jeho sci-fi vízií bola už zrealizovaná.
Keď na hodine literatúry profesor položil otázku jednému žiakovi, ktorý román J. Verneho čaká na uskutočnenie, žiak pohotovo odpovedal: "Dva roky prázdnin".
Autor: Ing. Valentín BEDNARČÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
