vo svojom spice Methodus refrigerandi (Metóda chladenia) popísal lekár Blasius Villafranca. V roku 1607 vyrobil prvý umelý ľad v Európe I. Tancredus. V roku 1676 bol vo Francúzsku ustanovený cech majstrov chladiarov ovocia a kvetín s viac než 250 členmi. Bezprostrednými prechodcami dnešných chladničiek boli ľadničky, ktoré využívali chladiace schopnosti prírodného ľadu. Ojavili sa v Anglicku okolo roku 1790, mali plechové obloženie medzistien, do ktorých sa vkladali kocky ľadu. Ich vynález sa pripisuje škótskemu lekárovi W. Cullenovi, vo Francúzsku si podobnú ľadničku nechal patentovať Focard-Chateau.
Chladenie prírodným ľadom sa udržalo pomerne dlho. Ešte v päťdesiatych rokoch bolo možné v zime na zamrznutých riekach a rybníkoch vidieť rezanie ľadových kvádrov. Tie potom boli uskladnené v ľadiarňach, kde vydržali až do ďalšej zimy.
Spoliehať sa však na prírodný ľad bolo neisté, a tak sa vynálezcovia snažili skonštruovať stroj na výrobu umelého chladu. Prvý úspech dosiahol americký vynálezca Jakob Perkins, ktorý v roku 1834 dostal patent na chladiaci stroj s éterovými parami, chladiacim hadom a výparníkom.
Pravým "otcom" umelého chladenia sa však stal Francúz Ch. Tellier. Najprv (v roku 1896) zariadil chladenie mäsa v čpavkovom chladiacom stroji na parníku City of Janeiro a neskôr postavil veľké chladiarne neďaleko Paríža.
Zariadenie sa však pre domácnosť nehodilo. Už iba svojimi rozmermi by zabralo celú kuchyňu. Obrat spôsobil až v roku 1875 nemecký fyzik Karl Paul Gottfried von Linde so svojím čpavkovým chladiacim strojom s kompresorom.
Bezkompresorová absorbčná chladnička bola vyrobená v roku 1923 vo Švédsku.
Prvá zelenina, ryby a mäso mrazené v balíčkoch sa dostali do predaja v roku 1930. Prvé potraviny pred zmrazením tepelne spracované tak, že ich stačilo doma iba ohriať, boli dané do predaja v roku 1939.
A na ako princípe chladničky pracujú? Celá činnosť chladiaceho zariadenia je založená na zvláštnej vlastnosti chladiva: To sa musí jednak odparovať pri nízkom tlaku a teplote a odoberať tak svojmu okoliu teplo a jednak musí kondenzovať (skvapalňovať) pri vyššom tlaku a teplote, a tak predávať svojmu okoliu teplo. Odparovanie pri nízkej teplote je práve jadrom chladiacich zariadení, naopak kondenzácia pri vyššej teplote je zas podstatou tzv. tepelných čerpadiel používaných k vykurovaniu.
V poslednom čase získavajú stále väčšiu obľubu samostatné mrazničky. Vďaka tomu, že v celom priestore sa dá dosiahnuť veľmi nízka teplota (až - 30 stupňov Celzia) vydržia v nich potraviny veľmi dlho čerstvé.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
