práceneschopnosti, ktorý trávil v domácom liečení sme využili i na tento rozhovor. Narodil sa v dedinke Krivany v horno-toryskej oblasti a pochádza z remeselníckej rodiny. Po štúdiu na stavebnej priemyslovke v Prešove absolvoval VŠ dopravnú v Žiline, Fakultu strojárenských technológii. Ako podnikový štipendista nastúpil po štúdiu do ZVL v Prešove, kde pracoval 13 rokov. Okrem toho vykonával funkciu tajomníka ženskej hádzanej. Ako aktívny člen Komunistickej strany Slovenska pôsobil v bývalých národných výboroch. Vyskúšal si aj primátorskú stoličku. V súčasnosti je poslancom NR SR za SDĽ Viliam Sopko.

Detstvo prežil na veľkom hospodárskom dvore so stodolu a krásnou záhradou. Starý otec a jeho otec boli remeselníci, venovali sa výrobe kolies a vozov. Neskôr obidvaja pracovali na železnici.

"Moje detstvo bolo spojené s veľkou dielňou a vôňou dreva. Tým, že sme vyrastali v drevárskom prostredí, všetci traja bratia dokážeme narábať s drevom. Keď som dostal podnikový byt, bolo ho treba zariadiť. Svojpomocne som si vyrobil poličky, skrinky, ktoré dodnes zdobia našu pivnicu v novom dome a veľmi ťažko sa s nimi lúčim." Keď boli jeho dvaja synovia ešte malí, sníval o vlastnom rodinnom domčeku. Začali teda s jeho výstavbou a pred 2 rokmi sa presťahovali.

"Je to taký paradox, dnes sú už deti veľké a tak sme v ňom zostali bývať iba s manželkou. Moja časová zaneprázdnenosť mi nedovolí venovať sa domácim prácam, preto celá domácnosť spočíva na manželke."

Osud nás niekedy nešetrí, niečo nám nadelí, inokedy nám čosi vezme. Pani Sopková má vážne zdravotné problémy a 11 rokov je v invalidnom dôchodku. Napriek tomu spolu prežili 29 rokov v šťastnom manželstve. "Zoznámili nás naše mamky, ktoré pracovali vo VSEZ v ciachovni. Ja som už chodil na priemyslovku a ona bola o päť rokov mladšia. Rande bolo dohodnuté za nás. Naše mamky dostali lístky do kina na Kleopatru a poslali nás. Zo zriedkavých stretnutí vznikol dlhoročný vzťah a neskôr naše manželstvo. Ženil som sa vo štvrtom ročníku vysokej školy a nikomu by som to neradil, necítil som sa dobre. Je ťažké byť zakladateľom rodiny, ak je človek ekonomicky závislý na rodičoch."

Pani manželka mu často vyčíta, že vždy uprednostňuje pracovné povinnosti pred rodinou. Dáva jej za pravdu, že to boli oprávnené výčitky. Ak si nájde chvíľku času, rád sa prispôsobí záľube svojej manželky, ktorá je vášnivou hubárkou a vyberú sa na prechádzku do lesa. Spoločne trávia aj dovolenkové obdobie. "Posledné roky trávime dovolenku na Slovensku. Výnimkou bol minulý rok, keď sme cestovali do Grécka, kde sme sa ubezpečili, že na Slovensku je predsa len lepšie. Radi cestujeme do Tatier, do Malých Karpát, Javorinej. Voľné nedele využívam na relax. Vzhľadom k tomu, že mám ťažkosti s tlakom, nepijem kávu. Popíjam teda čaj a pritom čítam časopisy alebo pracovné materiály. A rád sa opaľujem na slniečku."

Tisíce kilometrov strávených za volantom a sedavá poslanecká práca dokáže poriadne zmeniť životosprávu. Pán poslanec si priznáva nejaké to kilo navyše a snaží sa o zdravší spôsob života. "V dorasteneckom období som sa venoval futbalu. Teraz po päťdesiatke vzhľadom na moju telesnú váhu som začal aktívne lyžovať. Rád striedam svahy, najradšej chodievam na Plejsy. Čo sa týka stravovania mám rád mäsitú stravu a dokážem pripraviť aj niektoré jedlá. Bolo obdobie, keď som sa musel postarať aj o synov. Okolnosti ma donútili vedieť si poradiť aj s kuchyňou. Nepozeral som sa na cenu, ale aby sa to pripravilo čo najrýchlejšie."

Človek sa často ocitne v situácii, keď prehodnocuje, čo sa mu podarilo, čo pokazil, na čo nemal čas, čo nezvládol a niekedy sa snaží o nápravu. Zaujímalo nás, čo pán Sopko oľutoval, že neurobil. "Priznám sa, že to, čo som v živote zanedbal, bolo štúdium jazykov. Je to paradoxné, ale urobil som si dve postgraduálne štúdiá po vysokej škole. Absolvoval som aj večernú univerzitu marxizmu, čomu sa dnes smejeme, ale vtedy bolo také obdobie. Na jazyky som si však čas nenašiel, možno nájdem odvahu dnes."

Kdesi v povahe má vraj zakotvenú tvrdohlavosť. Vyčítal mu to najmä jeho otec. Aj remeňom. Povaha človeka sa často prejaví v krízových situáciách, v ktorých sa vraj uzatvorí do seba. "Snažím sa vo vnútri popremietať čo sa stalo. Ja tomu hovorím spytovanie svedomia. Prehodnotím, čo sa mi podarilo, kde som reagoval zle. Myslím si, že je dôležité urobiť si inventúru vo svojom konaní, často sa potom hodnotím veľmi kriticky."

V. Sopko sa priznal, že nedokáže odpustiť falošnosť, neúprimnosť a pokrytectvo. Vraj sa rád háda a sporí pre nejaký vecný problém. Ak má ten druhý pravdu dokáže aj ustúpiť. "Často si spomeniem na výrobné porady, ktoré sa niesli v napätej atmosfére. Nestranný pozorovateľ by povedal, že sa už v živote nebudeme rozprávať. Po porade sme si však zašli na pivo a naše vzťahy zostali i naďalej korektné. Pekné spomienky mám aj na prácu v národných výboroch. Dnes mi to chýba v parlamente. Je tam veľa falošnosti a pokrytectva. Príkladom sú aj rokovania národnej rady, inak sa to vyvíja ak sa vysiela v priamom prenose a inak, keď nie. Aj to svedčí o tom, že je to divadlo."

V živote dnes už nie len u muža hrá úlohu osobný automobil. Prvým autom Viliama Sopka bola Škoda 100, v súčasnosti jazdí na Volkswagene Polo Classic a manželke kúpil Opel Corsu. Ako sme už naznačili, nedávno sa stal účastníkom dopravnej nehody, ktorú nezavinil. Chceli sme vedieť za akého vodiča sa považuje. "Myslím si, že som veľmi zlý vodič. Zisťujem to pri vzdialenejších cestách, čas strávený za volantom ma unavuje. Čo sa týka mojej nedávnej kolízie, bola to prvá rozsiahlejšia dopravná nehoda v mojom živote. Aj keď to nebolo pre mňa tragické, odniesol som si z toho poučenie. A ako vodiča ma to poznačilo. Keď vchádzam do zákruty, som oveľa opatrnejší a obozretnejší."

Autor: Agáta Urbanová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.