Roman Polák, ktorého včera oficiálne uviedol do funkcie riaditeľ divadla Peter Himič. Nový šéf sa do Košíc vracia vlastne veľkým oblúkom, keďže práve v tunajšej činohre začínal ako absolvent réžie VŠMU. Pred dvadsiatimi rokmi ho vtedajší dramaturg Štefan Fejko objavil na škole a ponúkol mu päťročné štipendium. Z toho bol však napokon iba rok, keďže talentovaného režiséra zlákala úspešná divadelná scéna martinského divadla. Nahradil odchádzajúceho Vajdičku. Za rok v Košiciach však stačil urobiť štyri pdnetné inscenácie. Dve v štúdiu Smer, ktoré práve začínalo svoju prvú sezónu. V martinskom divadle pracoval šesť sezón, z toho dva roky ako umelecký riaditeľ. Po revolúcii odišiel na voľnú nohu, pretože ako tvrdí, viesť divadlo v nových podmienkach, na dlhé lakte z Bratislavy, sa mu nezdalo rozumné. Na voľnej nohe prechádzal rôznymi poprednými scénami, režíroval v pražskom Národnom divadle, brnianskom Mestskom divadle, ale aj v bratislavskom SND. To bola podľa neho najsilnejšia etapa. Mal možnosť spolupracovať so špičkami slovenského herectva, ako Labuda, Vašáryová, Chudík, a mnohí iní. Tu vznikli podnetné inscenácie súčasnej európskej dramatiky, ako napríklad Wedekintova Lulu. V Prahe zas pod jeho režijným vedením pracovali ľudia ako Šafránková, či Lukavský. Inscenoval Claudelov Saténový střevíček s Ivou Janžurovou. Potom robil v Astorke Korzo ´90. Päť rokov pôsobil ako jej interný režisér. Tam vznikla tetralógia ruskej drámy, Ostrovskij, Čechov, až po Dostojevského Zločin a trest. Naposledy spolupracoval s pražským Činoherným klubom. Naštudoval tu Bernard-Marie Koltesovu
hru Návrat z púšte v hlavných úlohách s Milkou Vašáryovou a Petrom Nárožným. Predminulú jeseň režíroval v Paríži v Molliérovom divadle hru Kamenný hosť, ktorú napísal Puškin na tému Dona Juana.
Čo priviedlo Romana Poláka opäť na dosky košického divadla ?
- Z môjho životopisu je vidieť, že moja spolupráca jestvuje v akýchsi periódach. Múdri ľudia tvrdia, že zamestnanie treba meniť každých päť rokov. Takže sa mi to viac-menej podarilo asi štyri razy. Keď počítam, že som v Košiciach od tretieho ročníka robil jednu inscenáciu. Etapa v Astorke bola posledná.
Takže prečo práve košická čihohra?
- Mal som rôzne ponuky. Ale po tých viac ako dvadsiatich rokoch som pociťoval vnútornú potrebu zrekapitulovať si kdesi v ústraní svoj umelecký život. To však nie je celkom dobrý výraz, keďže sme naopak v centre určitého kraja. Pokúsim sa ďalších štyri-päť rokov jestvovať niekde inde.
Na druhej strane zastavenie v Astorke malo určitú kontiniutu, pomohlo ľudsky aj umelecky, herci boli veľmi príjemní a vnímaví. Ale človek musí ísť ďalej. Rozhodol som sa preto odísť. A po lete sa sem presťahujem. Do konca tejto sezóny poverím zastupovaním umeleckého šéfa Valentina Kozmenku Delindeho. Samozrejme, s vymedzenými právomocami, aby dokončil sezónu ktorú začal. Ja si zatiaľ vytváram priestor, aby som si do jej konca pripravil dramaturgický plán a zoznámil sa s možnosťami tohto divadla a hereckého súboru. Kam za tie roky čo som tu nebol dospel, kam nedospel. Koncom mája by už malo byť isté čo nás čaká budúcu sezónu. Zatiaľ mám v predstave tri tituly v Štúdiu a tri na veľkom javisku.
* Aká je stratégia ?
- Predovšetkým robiť dobré divadlo . A dobré divadlo sa samozrejme nezrodí iba z vôle jednotlivca , ale z vôle určitého prostredia, ktoré je prajné. Toto divadlo je repertoárové, nie špecificky vyhranené, pretože tuná divák nemá veľa možností. Takže bude naďalej musieť robiť aj voľnejšie a zábavnejšie žánre.
Predpokladám, že v štúdiu, keďže je tam menšie hľadisko, by sa mohli uvádzať hry náročnejšie, ktoré vypovedajú o trendoch jestvujúcich v Európe. Bol by som veľmi rád, keby tam mohli hosťovať divadlá zo Slovenska aj z Čiech, ktoré prinesú istú konfrontáciu.
A veľká scéna?
- Tu sa dá pôdorys len veľmi ťažko zmeniť. Určite tu bude kontinuita, keďže sa nedá všetko hneď zbúrať a začať na zelenej lúke.
Budú sa tam určite hrať klasické hry, zábavnejšie a o niečo umeleckejšie.
Čo sa podarí uvidíme časom. Treba k tomu mať podmienky a závisí to aj od financií. Zatiaľ netuším aká je situácia v tomto smere.
* Čo s postom dramaturga, ktorý v súbore nie je obsadený?
- Samozrejme, budem sa ho snažiť obsadiť.
* Máte predstavu kým?
- Nebudem o tom hovoriť.
* Aké sú vaše vízie s týmto súborom ?
- Vidina, že košická činohra bude po troch rokoch chodiť po všetkých európskych festivaloch je prehaná. Chcel by som len, aby toto bolo slušné divadlo, kde budem mať chuť robiť so slušnými a dobrými hercami.
Aby ma stále bavilo robiť divadlo a videl som, že to robí radosť aj hercom a divákom, ktorí sa naň pozerajú. Aby súbor ktorý tu je, dostal možnosť, impulzy a aby si Košice svoje divadlo začali naozaj považovať za svoje. Ak by sa mi podarilo aby publikum chápalo, že divadlo je pre nich a nie proti nim a rozumelo všetkému čo sa tam vytvára, potom by to malo zmysel. Divákovi je treba nastoliť spoločný problém a riešiť ho spolu s ním. Pokúsiť sa vytvoriť svet síce umelý, ale pekný, kde si človek môže vyriešiť svoje problémy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
