nájdeme o nej zmienku aj u Dioskorida, ktorý ju odporúčal pri hnačkových ochoreniach a na zastavenie krvácania.
Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria Scop.) je ker vysoký 1 až 3 m. Konáre sú oblé, kôra je sivohnedá a borka je rozpukaná v úzkych, podlhovastých pásoch. Listy sú obrátene vajcovité, relatívne veľké, stopkaté. Ich vrchná strana je tmavozelená, spodná sivozelená, pozdĺž žiliek niekedy chlpatá. Kvitne v máji až júni. Kvety sú jednodomé alebo polygamické, päťpočetné, drobné. Korunné lupienky sú belavé až žltozelené. Sú zoskupené do nápadných, veľkých koncových metlín. Plod je nepravidelný oriešok. Na celom súplodí sa plody vytvoria iba z niekoľkých kvetov. Po opadnutí sterilných kvetov sa ich stopky predlžujú a tvoria dlhé, červenkasto sfarbené, husto ochlpené "vlasy". Pre vzhľad týchto útvarov sa škumpe vlasatej zvykne hovoriť aj "parochňový strom". Vyskytuje sa v teplejších oblastiach mierneho pásma od Európy až po Čínu. U nás a aj v susedných krajinách patrí medzi chránené rastliny. Preto pre farmaceutické a priemyselné účely sa pestuje. Najznámejšie odrody sú "Royal Purple" a "Rubrifolius" s červenými listami a žltolistý "Kanárimadár". Tieto sú vhodné ako okrasné dreviny. Odroda "Daránypusztai" zase poskytuje kvalitnú drogu.
Drogou sú usušené, zdravé, tmavozelené, zrelé listy. Najdôležitejšími obsahovými látka sú gallotannín (15 až 30 percent) a flavonoidy. Droga má zvieravé a mierne antibiotické účinky. Čaj alebo liehový extrakt pripravený z listov sa odporúča na výplachy ústnej dutiny alebo na masáž ďasien pri paradentóze. Používa sa aj ako prísada do sedacieho kúpeľa pri ošetrovaní hemoroidov (zlatá žila).
Škumpa vlasatá je svetlomilný a teplomilný druh, nenáročný na vlahu. Znáša suché lokality a je relatívne odolná proti mrazom. Vyžaduje si vápenaté, priepustné pôdy. Na mokrých stanovištiach sú korene často napádané parazitickou hubou Verticillium, čo vedie k spomaleniu rastu a neskôr k eliminácii napadnutých rastlín. Rozmnožovať sa môže semenami (získame ich zberom na prírodných stanovištiach), hrúžením, alebo odrezkami. Zrelé semená sa zbierajú koncom augusta - začiatkom septembra. Semená sa na zimu ukladajú do piesku do debničky a nechajú sa prezimovať v studenej pivnici, alebo lepšie v záhrade. Na jar sa vysejú do debničiek alebo do pareniska. Semenáčiky sa vysádzajú na parcelu alebo v tom istom roku v jeseni, alebo v nasledujúcom roku na jar. Ošetrovanie rastlín pozostáva predovšetkým v pravidelnom odburiňovaní. Vysoký obsah polyfenolových a trieslovinových látok poskytuje rastline dostatočnú ochranu proti chorobám a škodcom.
Listy sa z konárikov zdrhujú od konca júla do druhej dekády augusta. Droga okrem listov nesmie obsahovať žiadne iné časti rastliny. Čerstvé listy sa rozprestrú tenkej vrstve na suchom, tienistom, dobre vetrateľnom mieste Počas sušenia. je vhodné listy denne niekoľkokrát prehrabať. Umelým teplom sa suší pri teplotách 45 až 50 stupňov Celzia.
Škumpa vlasatá sa často sa vysádza v parkoch. Je dekoratívna nielen svojim súkvetím v čase kvitnutia, ale aj "vlasovitými" súplodiami a v jeseni najmä prefarbovaním listov na svietivo žlté až karmínovo červené. Je vhodná aj na spevnenie suchých svahov.
Autor: ama
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
