poveternostných podmienkach nachádzajú útočištia v skalných jaskynkách a na záveterných miestach, kde ich terén chráni prirodzeným spôsobom. Hľadanie potravy zima tiež vždy skomplikuje, preto sa spájajú do väčších čried, aby spolu ľahšie zvládli presuny tam, kde nájdu obživu," zamýšľa sa Ing. Barbara Chovancová z Výskumnej stanice Štátnych lesov (ŠL) TANAP nad osudom kamzičích čried vo februárovom nečase. Horolezci s raticami to teraz vôbec nemajú jednoduché, boj o prežitie zima poriadne pritvrdí.
Hoci pred chladom týchto obyvateľov skalných strmín spoľahlivo chráni tmavohnedá až čierna zimná srsť (lepšia ako bundy alpinus), pohyb v zľadovateľom teréne je aj pre ne rizikom, hrozí im pošmyknutie, vo vysokom snehu sa zas zabárajú, a to zvieratá vyčerpáva väčšmi a väčšmi. Pri presunoch za potravou preto ide na čele čriedy vždy najskúsenejšia vodiaca samica, ktorá ostatným ukáže cestu v komplikovanom a neraz zákernom teréne. Romantika zimnej krajiny, ktorú tak obdivujú turisti a lyžiari, znamená pre kamzíky obdobie strádania - potravy je žalostne málo. Sneh zakryl zem studenou dlaňou, zvieratá si musia byľky vyhrabávať, alebo šklbať zvyšky starej trávy na miestach vyfúkaných vetrom. Nie sú to nijaké hody, stôl prírody ponúka iba odrobinky. Vždy zelené trvalky čučoriedok a brusníc sú len tieňom svojej letnej slávy, kde-tu hladoši nájdu kriačiky borievky, vetvičky jarabiny, pustia sa aj do mladej kosodreviny. Na skalách hľadajú pupkovku brvitú, čo je zvláštny druh lišajníka. Skromné menu ich stojí príliš veľa síl. Hlavne kamzíčie matky, ktoré už nosia zázrak budúceho života. "Spomínam si na prípady kamzíc, ktoré v dôsledku vyčerpania a nedostatku potravy zahynuli i s plodom. Ja sama som našla v roku 1991 dve takéto kamzice. Mali už len 19 kilogramov, čo znamená, že stratili asi tretinu svojej hmotnosti, chýbal im akýkoľvek tuk. Najhoršie je to na jar, ak znovu príde vysoký sneh a zvieratá už nemajú dosť síl," vysvetľuje skúsená zoologička aspekty nechcenej zimnej diéty, ktorá sa môže na kamzíčej populácii podpísať veľmi drasticky a môže tak ohroziť prírastky. Niektoré kamzíčie deťúrence sa potom prvého jarného slniečka nedočkajú... Projekt na záchranu tatranských kamzíkov, ktorý prichádza v hodine dvanástej, ráta aj s prikrmovaním kamzíčej populácie. Štátne lesy TANAP, Správa TANAP-u, občianske združenia Zachráňme tatranského kamzíka a mimovládna organizácie A-projekt z Liptovského Hrádku budú svoje plány obhajovať 15. februára. Ak projekt dostane zelenú, na jar začnú s prikrmovaním. Svojím spôsobom síce ide o zásah do prirodzených podmienok zveri, ale zrejme nevyhnutný. "Zatiaľ neprikrmujeme, chceli by sme to modelovo vyskúšať na jednej lokalite. Zmes musí byť prírodná, ale dôležitý je aj spôsob, akým sa potrava bude podávať. V nijakom prípade nemôžeme použiť krmelec. Treba nájsť také riešenie, aby čo najväčšmi zodpovedalo spôsobu, akým zvieratá nájdu prirodzenú potravu v teréne. Nechcem však predbiehať, všetko je v projekte. V prípade potreby sme pripravení kamzičník aj pestovať," rozvíja Ing. Chovancová tému v súvislosti s rastlinou, ktorej meno pripomína, že je hlavným menu na jedálničku prežúvavcov. Horami lomcuje fujavica, kamzíčie stáda hľadajú troška zátišia a dnes už aj pomocnú ruku človeka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.