neduh slovenskej scény: Do vyhladzovacej kampane, ktorú voči sebe viaceré domáce subjekty vedú, sa vťahuje aj integračná agenda. Čo je dosť zásadný problém, pretože smerom von môžu mať tieto vnútorné vojny dosť zhubné dôsledky.

Cesta premiéra Dzurindu do USA isteže asi nedopadla podľa jeho najtajnejších snov. On však ani nikdy netvrdil, že sa určite stretne s prezidentom Bushom, maximum, čo o tejto udalosti pred odletom povedal, bolo, že sa pokúsi s ním vymeniť pár slov. Je preto maximálne nekorektné Ficove hodnotenie, že "to, čo predviedol pán premiér v USA, je nedôstojné (...). Faux pas, ktoré sa stalo s Národnými modlitebnými raňajkami, sa nesmie opakovať".

Konkrétne pri tejto príležitosti o žiadnom faux pas reč byť nemôže; Národné modlitebné raňajky sú masovou akciou pre tisíce pozvaných, nie oficiálnou protokolárnou záležitosťou. Dzurinda tam vôbec nemusel ísť, a jeho cesta by aj tak mala zmysel. Mal totiž dohodnuté stretnutia s významnými senátormi, teda ľuďmi, ktorých globálny vplyv, keďže ide o kongresmanov USA, je vyšší než ktoréhokoľvek stredoeurópskeho štátnika. Nevieme, čo všetko si Dzurinda s Lugarom a spol. povedal, keďže sme však skutočne vstúpili do roka, v ktorom sa USA budú rozhodovať, čo s ďalším rozširovaním NATO, nebolo by azda ani veľa, keby do Washingtonu lietal obmesiac.

Fico, ako nádejný premiér, by mohol byť skutočne o kvapku lepšie v obraze: V USA sa nachádza po väčšinu dní v roku množstvo vrcholových štátnikov z celého sveta, ktorí tu prichádzajú lobovať za vlastné záujmy. Keby U.S. prezident mal všetkých, ktorí sa momentálne vo Washingtone zdržiavajú, oficiálne prijať, sotva čo iného by ešte stihol robiť. Je absolútne od veci napínanie svalov, že "ak Smer bude vládnou stranou, nepôjde nikdy do zahraničia oficiálne, pokiaľ nebude mať zabezpečené, že najvyšší predstavitelia SR budú prijatí na patričnej úrovni". Ficova predstava, že prezident USA sa desať dní po inaugurácii oficiálne stretne práve so slovenským premiérom, je jednoducho smiešna.

Trápne však bolo Dzurindovo "stretnutie" s tieňovým ministrom HZDS, po ktorom bolo začiatkom januára vyhlásené celoštátne pátranie. Zrážka s Rudolfom Žiakom, stíhaným v kauze sabotáže, na recepcii k otvoreniu mesiaca slovenskej kultúry, však zase nejde na konto organizácie tejto cesty, ale štýlu práce ministerstva vnútra. Sám vyšetrovateľ prípadu predsa potvrdil, že "Žiakov pobyt na Slovensku polícia preverovala a zistila, že sa na území republiky nenachádza". Tak načo pátranie?! A navyše, aj keby sa na území SR nachádzal, i tak by Žiaka po vypátraní polícia nemohla zatknúť, keďže neexistuje príkaz sudcu. Celé toto celoštátne pátranie, ktoré uvrhlo Žiakovu prítomnosť na inauguračnom bále George Busha i tejto recepcii do veľmi podivného svetla, je proste zbytočnou mediálnou aktivitou Pittnerových ľudí. Dostali ňou Dzurindu do veľmi delikátnej situácie a celé Slovensko do polohy banánovej republiky, keďže sú iba dve možnosti: Buď je tieňový minister zahraničných vecí z najsilnejšej opozičnej strany hľadaný zločinec, alebo súčasná garnitúra politicky prenasleduje svojich oponentov. Nuž, dosť zaujímavá informácia pre Američanov, až sa začnú naozaj vážne zaoberať rozhodovaním, či ďalej rozširovať NATO.

Ficova návšteva v centrále NATO, kde sa stretol so samotným generálnym tajomníkom Robertsonom aj šéfom misie USA, bola dobrou fackou tým, ktorí pred jeho cestou do Moskvy kričali, že "nemá mandát" (napr. mládež SDKÚ). Ako v Rusku, tak aj teraz v Bruseli, Fico nemal problém s mandátom, ale s obsahom. Netreba ani hlbších analýz, aby bolo možné povedať, že rétorika Smeru, čo sa týka NATO, je dvojtvárna, protirečivá, a nemôže vzbudzovať dôveru. Ak podľa Fica "splnenie tohto cieľa nesmie ohrozovať ďalšie dôležité národné záujmy, (...), napr. dobré vzťahy s nečlenskými krajinami NATO", ide fakticky o totožný slovník, aký používali KEDYSI Mečiar a HZDS. Naozaj kedysi, pretože dnes sú už aj títo jednoznačnejší. Robertson a spol. museli byť po vypočutí Fica naozaj zneistení, najmä keď pre domáce použitie má líder Smeru aj vetičky typu "vláda Dzurindu neustálymi vyhláseniami o potrebe zvyšovania výdavkov na armádu traumatizuje ľudí". Robert Fico nevysiela na Západ priaznivé signály, čo najvýstižnejšie dokladajú jeho portréty v tamojšej tlači.