mapujúcej úroveň podnikania. Dôkazom toho je fakt, že na území Gelnického okresu, kde v súčasnosti žije zhruba 31-tisíc obyvateľov, vlani dohromady podnikalo len 960 subjektov. V posledných piatich rokoch sa síce počet živnostníkov v okrese postupne zvyšoval, v roku 1996 ich bolo 753, o rok neskôr 916, potom 937 a predvlani 961, no v uplynulom roku sa vôbec nezmenil.

Podľa prednostu Okresného úradu v Gelnici Michala Kuchtu sa pod tento stav okrem iného podpisujú aj dve hlavné príčiny. "Jedným z dôvodov takéhoto stavu je, že súčasná ekonomická a sociálna situácia núti ľudí, aby svoje rozhodnutie ísť do podnikania poriadne zvážili. Boja sa rizika, ktoré sa v súčasnosti s podnikaním spája a preto sa do toho radšej nepúšťajú. Ďalším faktom je, že kúpyschopnosť obyvateľstva je príliš nízka. Podnikateľské aktivity sa tým veľmi výrazne zužujú a postupne sa akosi obmedzujú na základné oblasti potrebné k živobytiu," povedal M. Kuchta.

Ďalším faktom je, že úroveň malého a stredného podnikania nie je rovnaká v celom okrese. Pokrytie živnostníkmi je, samozrejme, takmer priamo úmerné veľkosti obcí a sociálnemu postaveniu ich obyvateľov. Najviac podnikateľov je v okresnom meste, Prakovciach, Margecanoch, Nálepkove, Smolníku a Mníšku nad Hnilcom, naopak najmenej je v Závadke, Henclovej, Úhornej, Hrišovciach a Žakarovciach.

Najvýhodnejším riešením pre celú hladovú dolinu, ktorá patrí medzi najlesnatejšie regióny Slovenska by podľa viacerých koncepcií mohlo byť oživenie drevospracujúceho priemyslu. Podľa M. Kuchtu však ich doterajšie snahy neboli príliš úspešne, pretože narazili na silnú drevársku lobby, ktorá má pozadie aj na vysokopostavených miestach.