nemám kam ísť. Keby som mal dvadsať rokov, bolo by to iné. Hanbím sa za svoju osobu, ale nech ľudia vidia, ako som dopadol. Je to bezcieľny život," povedal smutným hlasom bezdomovec Pavol Pásztor. Keď sa minulý rok na jar vrátil z výkonu trestu za vlámanie, zistil, že nemá kde bývať a jeho rodina sa mu obrátila chrbtom. Podobný osud zdieľajú aj iní obyvatelia Rožňavy. Každú sobotu v rohu rožňavského Námestia baníkov sa snaží sociálne odkázaným spoluobčanom pomôcť niekoľko mladých ľudí. Pod heslom ‚Jedlo namiesto zbraní' poskytujú bezdomovcom teplú polievku a odev, ktoré zabezpečujú najmä z vlastných skromných finančných zdrojov. „Začali sme v septembri minulého roka. Okrem teplej polievky rozdávame aj ošatenie, ktoré nám dávajú naši známi a priatelia. Na jednej strane je rozdávanie jedla z našej strany priama pomoc, ale nejde nám len o charitu, ale snažíme sa upozorňovať na problémy Slovenska a trochu aj celého dnešného sveta. Vlády dávajú na zbrane miliardy a pritom mnoho ľudí na Zemi hladuje," uviedol dôvody jeden z aktivistov spomínaného voľného združenia. S predstaviteľmi rožňavskej samosprávy, ani so štátnou správou, sa mladí aktivisti nepokúšali skontaktovať, pretože to považujú za zbytočné mrhanie časom. „Nemôžeme akceptovať také argumenty, že na uspokojenie najzákladnejších ľudských potrieb nie sú finančné prostriedky," skonštatoval mladík, ktorý stál pri hrnci horúcej vegánskej polievky. Podľa jeho slov, každú sobotu rozdajú v priemere pätnásť porcií, najviac ich bolo tridsať. V celom hornom Gemeri funguje iba jeden azylový dom, v Dobšinej, a ako sme sa dozvedeli na odbore sociálnych vecí Okresného úradu v Rožňave, momentálne je jeho kapacita naplnená. „Okrem mladých z námestia, mi pomohol starosta obce Silica a občas mi pomôžu aj mníšky na rožňavskom biskupskom úrade. Nemám sa ani kde umyť. Už ma nebaví to nekonečné potulovanie," dodal P. Pásztor.

Autor: pk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.