ktorá túto sieť udržiava, v teréne to robia dobrovoľníci. Myslím si, že región ponúka množstvo pekných trás, ale niektoré sú veľmi málo známe. Jedna z takých značkovaných trás vedie z obci Stráňany, pokračuje do sedla pod Vysokými skalkami, vedie hraničným hrebeňom Malých Pienin, a potom smeruje do obce Lesnica. Netreba zabudnúť na pas, pretože časť trasy ide poľským územím, peší hraničný prechod je práve v spomínanom sedle. Cestou sa otvárajú krásne výhľady, napríklad zo Šľachtovského vrchu, alebo vrchu Rabštín" zamyslel sa predseda Regionálnej rady Klubu slovenských turistov zo Starej Ľubovne Ing. Ján Kunák nad nevyčerpanými možnosťami prihraničného okresu, kde má organizovaná turistika viac ako štyridsaťročnú tradíciu. V súčasnosti evidujú okolo 300 turistov v štyroch odboroch, dva pôsobia priamo v Starej Ľubovni, ale vyznavači vibramkovej story sú aj v Podolínci a v Novej Ľubovni. Február začali "na vysokej nohe", zorganizovaním 35. slovenského zimného zrazu turistov, ktorý cez víkend skončil v Starej Ľubovni.
Sila dobrej partie
"Za posledných desať rokov sme pripravili už tretí zraz a tohto roku sa na celoslovenskom podujatí zaregistrovalo 930 turistov, ak k tomu prirátame našich členov, na podujatí sa zúčastnilo vyše tisíc ľudí. To je už číslo, ktoré prezrádza fakt, že o organizovanú turistiku je stále záujem a sú veci, ktoré sa nemenia a oslovujú vždy novú a novú generáciu. Hoci i my sme v istom čase pocítili úbytok členskej základne, pokles záujmu sa zastavil. Sila dobrej partie, spoločné zážitky, aktívny pohyb v prírode, no a v neposlednom rade úprimné priateľstvá, to bude ľudí vždy ťahať k organizovanej turistike," rozhovoril sa Ján Kunák, kým do Športovej haly v Starej Ľubovni dobiehali všetci tí, ktorí si už poradili s 9 lyžiarskymi a 5 pešími trasami rôznej náročnosti. Staroľubovňania majú u Perinbaby evidentne protekciu, pretože deň pred zrazom sa nebo nad bežkármi zľutovalo a potiahlo krajinu bielou plachietkou, ktorú nedočkavo rozťali stopy. Vraj ako pred desiatimi rokmi... Ten istý tím ľudí pripravil pripravil zraz i tentoraz, a tak to chceli - vkročiť obomi nohami do nového milénia. "Nechcel som si zraz nechať ujsť. S organizovanou turistikou som začínal v Čadci v 90-tych rokoch, dnes aj aktívne bežkárim. V lete mám rád túry na bicykli, každé obdobie má svoje čaro a možností je i u nás dosť. Robievame výstupy do Bielych Karpát, Strážovských vrchov, v blízkosti je masív Inovca. No rád mám aj Vysoké Tatry, využijem každú príležitosť, aby som sa tam dostal," prezradil Miroslav Malinovský z klubu KST TTS z Trenčína a dodal, že dnes by životný štýl nemenil. V nijakom prípade!
Stopa vedie na hrad
"Bolo to príma, čas som nestopoval, chcel som si zabehať. Trasa z obce Jarabina, okolo Litmanovej, cez vrch Medvedelica, cez Vábec a Oslí vrch až k Hradu Ľubovňa merala okolo 20 kilometrov," povedal šéf Mestskej organizácie kultúry a športu v Starej Ľubovni (MOKaŠ) Štefan Mitník, ktorý trasu absolvoval ako člen organizačného štábu. Zároveň je podpredsedom v Športovom klube mesta, tunajšia samospráva myslí pri zostavovaní rozpočtu i na aktivity, čo už inde dávno zavesili na klinec. Podľa slov Jozefa Kunáka, vedúceho trasy L 7 (končila pod hradom na skutočne strategickom mieste, pri krčmičke rozvoniavajúcej dobrým jedlom), v piatok lyžiarsku "sedmičku" absolvovalo okolo 50 bežkárov. "Niekto dorazil skôr, iný neskôr, každý si zvolil svoje tempo a podstatné je, aby všetci v poriadku prišli do cieľa. Zásadou je prispôsobiť tempo svojim silám a nenechať slabšieho samého, zdatnejší musí ísť v závere. Keď ľudia vyšli spoločne zo štartu, musia prísť aj spoločne do cieľa," charakterizoval rušné dni na trase Jozef Kunák. Organizovaná turistika býva aj "ťažšieho kalibru", niekoľkodňové prechody vyžadujú značné skúsenosti, treba vedieť pracovať s mapou a buzolou, ovládať základy bivakovania. Najväčšou chybou je spanikárenie v neznámom teréne a platí to staré známe - nikdy nechoď sám... Človek by nemal stratiť triezvu hlavu, ani keď stratí orientáciu, to sa môže stať i skúseným harcovníkom. Keď Ján Kunák (meno Jozef patrí turistike rovnako odovzdanému bratovi), hľadal spolu s kolegom nové trasy v Levočských vrchoch, sadla hmla. Prilepila sa úplne na všetko, nebolo poriadne vidieť ani na krok. Jej lepivé, dusivé a neprehľadné chumáče zmenili krajinu na nepoznanie. "Poviem pravdu, nevedeli sme ani, kde je sever," usmial sa Ján Kunák pri spomienke a dodal, že nakoniec z kaše hmly vyviazli (nebola až taká horúca) a z túry sa šťastne vrátili. Dobré návraty mali aj všetci účastníci zimného zrazu a charakterizovali ho stručne, v Starej Ľubovni bolo super. Napriek finančnému mizerére, ktoré straší všade. Ľudia však prírodu potrebujú, dnes možno väčšmi ako pred niekoľkými desaťročiami. Aby sa nadýchli...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
